KOŠICE. Tridsiatnikom a ešte mladším futbalovým fanúšikom Košíc a Prešova sa to, čo sa udialo v júni pred 55 rokmi môže zdať ako rozprávka na dobrú noc.
Pri dnešnej traumatizujúcej situácii vo futbale v dvoch najväčších mestách východoslovenského regiónu sa tomu vôbec nemôžeme čudovať.
Veď Košice i Prešov s takými bohatými a úspešnými futbalovými tradíciami dnes nemajú ani zastúpenie v najvyššej republikovej súťaži.
Predbehli aj slávne kluby
Takže udalosti spred 55 rokov sa z dnešného pohľadu zdajú skutočne neuveriteľné.
Veď futbalisti Tatranu Prešov pod vedením trénera Jozefa Steinera v ligovom ročníku 1964/65 obsadili v konečnej tabuľke 2. miesto za Spartou Praha a tak sa zároveň stali najúspešnejším slovenským tímom v I. čs. lige.
Nemali na nich ani také mužstvá, ako Slovan a Inter z Bratislavy, ani Trnava, či susedia z Košíc.
Ani hráči VSS Košice však po skončení ligového ročníka nemali dôvod k nespokojnosti, skôr naopak.
Zimovali síce až na 8. mieste, ale na jar bojovali o umiestnenie na symbolickom stupni víťazov a nakoniec sa im to podarilo.
Umiestnili sa na treťom mieste, teda za Spartou a Tatranom Prešov.
Začiatok prešovského betónu
Samozrejme, v mužstve Prešovčanov neboli také hviezdy tých čias ako v pražských celkoch Sparta a Dukla, či v bratislavských Slovane a Interi.
O stabilnej forme Tatrana počas celého súťažného ročníka však svedčí aj to, že po jeseni bol na druhom mieste za Spartou a túto pozíciu si udržal aj v odvetnej časti.
Sparta získala titul presvedčivo, až s 9-bodovým náskokom pred Tatranom, ale oba celky mali podľa inkasovaných gólov rovnako dobrú obranu – v 26 zápasoch inkasovali iba po 22 gólov. Teda v priemere 0,85 gólu na jedno stretnutie.
Vtedy sa začalo hovoriť o tzv. „prešovskom betóne“.