Tréner Michaloviec po prehre s Trnavou: Bolo to asi prvýkrát, čo som takto kričal

Futbalisti Trnavy sa radujú so svojimi fanúšikmi po jednom z gólov.
Futbalisti Trnavy sa radujú so svojimi fanúšikmi po jednom z gólov. (Autor: TASR/AP)
SITA|15. okt 2017 o 15:18

Trnavčania pokračujú vo víťaznej sérii.

MICHALOVCE. Futbalisti Spartaka Trnava sobotňajším presvedčivým triumfom 3:0 na trávniku domáceho MFK Zemplín Michalovce v dvanástom kole Fortuna ligy potvrdili svoje vedúce postavenie v tabuľke najvyššej slovenskej súťaže.

Zverencom trénera Nestora El Maestra, ktorý v lete nahradil na lavičke Miroslava Karhana, sa darí a na čele klasifikácie majú pred Slovanom Bratislava päťbodový náskok.

Trnava si verí i do ďalších stretnutí

Hráči Trnavy v ligovom dueli naposledy podľahli 25. augusta v Žiline domácemu MŠK (1:3) v šiestom kole, potom však nasledovalo šesť triumfov pri skóre 13:2.

Trnavčania si postupne poradili doma s Nitrou (2:1), na trávniku NTC Poprad s Prešovom (2:0), doma so Zlatými Moravcami-Vrábľami (1:0), v Senici (3:1), v domácej City Arene v jedenástom kole s Dunajskou Stredou (2:0) a v sobotu aj v Michalovciach (3:0).

"Myslím si, že sme hrali dobre, dali sme tri góly, žiadny sme nedostali. Je to dôležité víťazstvo. V Michalovciach sa vyhráva ťažko. Pre mňa sú dôležité získané body. Musíme urobiť všetko, aby sme v tejto skvelej sérii pokračovali ďalej," cituje portál profutbal.sk slová El Maestra, 34-ročného rodáka zo srbského Belehradu, ktorý má aj britské občianstvo.

Úvodný gól stretnutia na Zemplíne strelil v piatej minúte Matúš Čonka, poisťovací zásah po zlom vybehnutí domáceho brankára Matúša Kiru pridal v 23. minúte Erik Jirka, skóre duelu uzavrel v 84. minúte striedajúci Andrej Kadlec - tiež do prázdnej michalovskej bránky.

"Do zápasu sme išli s tým, že chceme opäť získať tri body. Vyšlo nám to, navyše sme strelili na ihrisku súpera tri góly, musíme byť spokojní," neskrýval radosť slovenský reprezentant do 21 rokov a krajný stredopoliar Jirka, ktorý si pripísal piaty presný zásah v tejto ligovej sezóne.

"Každý gól poteší, no dôležitejšie je, že sme vyhrali a získali tri body. Verím, že to mne i trnavskému tímu pôjde takto i naďalej," doplnil 20-ročný Jirka.

Tréner Michaloviec musel zvýšiť hlas

Zemplínčania absolútne nezvládli vstup do zápasu, po niečo vyše 20 minútach prehrávali 0:2, hrali nervózne a produkovali zbytočné chyby. "Úvod duelu sme si predstavovali úplne inak, chceli sme byť aktívni, rýchly inkasovaný gól nás však dal dole," priznal tréner domácich Anton Šoltis.

"Celý prvý polčas sme boli zakríknutí. Mali sme až prílišný rešpekt, bolo to na hráčoch vidieť. Nevedeli sme sa z toho dostať. Druhý gól nás dorazil, celý prvý polčas sa niesol v tomto duchu. Škoda šance Stana Danka, ak by ju premenil a dal na 1:2, bolo by to o inom," pokračoval.

"Žiaľ, trnavský súper bol dvakrát pri našej bránke a strelil dva góly, my sme boli raz či tiež dvakrát, no nestrelili sme ani jeden," poznamenal Šoltis.

Pozrite si momentky zo zápasu Michalovce - Trnava: fotogaléria

15.10.2017

Po zmene strán síce domáci zvýšili aktivitu, ale neprekonali 19-ročného brankára Spartaka Martina Vantrubu. "Utrpeli sme štvrtú prehru po sebe. Musíme sa z toho trošku spamätať, niečo si rozobrať. Prvý polčas nebol podľa našich predstáv," pokračoval kouč Michaloviec.

"Nesmieme však dať hlavy dole, futbal prináša aj takéto situácie. Je pred nami osemfinále Slovnaft Cupu, potom v lige privítame doma Nitru. Nemáme veľa času, musíme sa pozerať dopredu," zdôraznil.

Šoltis v polčasovej prestávke sobotňajšieho nevydareného vystúpenia proti Trnave musel - v jeho podaní netradične - zvýšiť hlas: "Bolo to asi prvýkrát, čo som takto kričal, pretože s takýmto prílišným rešpektom som ešte našich hráčov nevidel hrať. My sa nemáme čoho báť. Proti Trnave sme neboli horší, to bolo vidieť najmä po zmene strán. Musíme však premieňať šance, nesmieme hrať ako v prvom polčase. To bol strašný rešpekt, opatrnosť, nebehali sme, neboli sme agresívni."

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Tréner Michaloviec po prehre s Trnavou: Bolo to asi prvýkrát, čo som takto kričal