V roku 2016 si na Australian Open zahral vo štvorhre s Čechom Patrikom Riklom juniorské grandslamové finále. Na prvú účasť na grandslamovom turnaji medzi mužmi si ešte chvíľu musel počkať.

"Budem šťastný, ak sa dostanem na akýkoľvek grandslamový turnaj. Ale ak by som mohol, asi by som si vybral Wimbledon," hovoril pre Sportnet ešte v roku 2020, keď počas pandemickej pauzy ovládol sériu exhibičných turnajov na Slovensku.

LUKÁŠ KLEIN si nakoniec sen splnil a premiérovo si na grandslamovom podujatí zahral práve na slávnom Wimbledone. Pri prvej účasti v kvalifikácii sa prebojoval aj do hlavnej súťaže a potrápil domáceho súpera Liama Broadyho.

"Britské publikum je veľmi férové. Vedeli oceniť, keď som niečo dobre zahral," hovorí v rozhovore pre Sportnet.

Wimbledon je často medzi fanúšikmi aj hráčmi považovaný za ešte o niečo špeciálnejší grandslamový turnaj ako všetky ostatné. Brali ste to tak aj vy?

Zatiaľ neviem túto moju účasť porovnať s ničím iným, keďže bola prvá (smiech). Ale viem to porovnať s rozprávaním iných. Wimbledon je špeciálny, je tam veľa tradícií, ktoré inde nie sú. Asi najviac ma na tom tešilo, že sa hrá na tráve, na ktorej hrám rád a táto časť sezóny je veľmi krátka.

Vy ste už na Wimbledone hrali ako junior. V čom to bolo iné hrať tam teraz medzi mužmi?

Keď tam prídete ako junior, tak máte taký sen, že raz sa vám to môže podariť a zahráte si aj mužskú súťaž, ak na sebe budete ďalej pracovať. Je to akoby taká ďalšia méta. A keď tam potom prídete už do mužskej súťaže, spomeniete si na to a poviete si, že sa to podarilo, že môžete hrať na najslávnejšom turnaji na svete. Takže určite toto bol lepší pocit ako hrať tam medzi juniormi (smiech).

Tohtoročný Wimbledon bol poznačený tým, že sa zaň neudeľovali body. Norbert Gombos povedal, že preňho nedáva zmysel, aby chodil na turnaj, za ktorý sa neudeľujú body, keď tam ešte musí hrať kvalifikáciu. Neuvažovali ste takto aj vy?

Noro je v trocha inej pozícii, keďže už hral veľakrát na grandslamových turnajoch. Pre mňa to bola prvá účasť, takže som to vnímal trocha inak.

Neviem, ako Norovi, ale mne trávnatý povrch veľmi vyhovuje, takže som sa na to tešil aj z tohto pohľadu. Ani na sekundu som neuvažoval nad tým, či sa to oplatí ísť, keď nedostanem body.

Veľa sa hovorilo o tom, že takému Djokovičovi či Nadalovi je to viac-menej jedno, že nedostanú body, že oni pôjdu na Wimbledon, lebo ho túžia vyhrať. Ale akoby sa pri tom zabudlo na to, že nie všetci idú s cieľom vyhrať a pre mnohých hráčov sú body veľmi dôležité. Nepomysleli ste si na to, že je to k vám nefér?