Lietať nedokáže hocikto. Keď škaredo spadla, trápila ju zlomená lyža

BRATISLAVA. Na tento šport je potrebná guráž a obrovská dávka odvahy. Profesionálni skokani na lyžiach dosahujú rýchlosť okolo 90 km/h. Vzduchom letia vyše sto metrov a elegantne pristanú v telemarku na obe lyže. A niekedy aj nie. 

„Najviac na skokoch sa mi páči ten let. Predsa len, lietať nevie hocikto,“ nadšene opisuje v pre Sportnet pätnásťročná Tamara Mesíková. 

Mladá reprezentantka sa ako prvá Slovenka v histórii v marci premiérovo predstavila v hlavnej súťaži Svetového pohára v skokoch na lyžiach v nemeckom stredisku Oberhof. Právo štartu v prestížnom seriáli si vybojovala vlani vo fínskom Kuopiou.

Pri svojom debute obsadila 40. miesto. Jej výkon vyzdvihla aj miestna hlásateľka a diváci ju odmenili dlhým potleskom.

Sneh vynášali aj lopatami a vedrami

Adrenalín má v krvi. Talentovaná športovkyňa je sesternica bývalého slovenského reprezentanta v skokoch na lyžiach Martina Mesíka, ktorý drží národný rekord v hodnote 195,5 metra. Na túto hranicu zaletel na starom mamuťom mostíku v rakúskom Kulme v 2006. 

V tom istom roku sa narodila Tamara, pokračovateľka rodinného remesla. „Skákala celá rodina, tak skáčem aj ja,“ pohotovo zareaguje.

Klan Mesíkovcov má k športu úzke väzby, venovali sa mu všetci piati bratia. Aj preto im osud skokov na lyžiach nebol ľahostajný a rozhodli sa obnoviť tradíciu v regióne. Spoločne pracovali na obnove starého skokanského areálu v obci Selce. 

V roku 2014 založili klub ŠKL Selce a od podlahy postupne rekonštruovali domáci areál v Dubinách. S prácou im pomáhalo množstvo dobrovoľníkov, cez týždeň dôchodcovia a počas víkendu pracujúci. 

Na začiatku stála pred rodinou náročná výzva. Pôvodné mostíky zarástli tak, že ich takmer nenašli. Prístupová cesta bola zablatená a samá diera. Ústretový krok spravil Združený urbariát v Selciach, ktorý im priestor prenajal a povolil práce. 

Myšlienku obnovy skokanskej tradície podporila aj obec a klubu poskytla stroje. Pomoc s technikou dodali aj známi, ktorí kopali a vyrovnávali zem. 

Keď potrebovali sneh, navážali ho vo vlečkách z dediny a ručne ho s lopatami a vedrami vynášali na výjazdovú vežu. 

V areáli stojí päť skokanských mostíkov HS10, H15, HS20, HS40, HS70.

„Sme radi za to, čo máme a čo sme urobili. Môžeme aspoň trochu trénovať s deťmi a to je pre nás najpodstatnejšie,“ vysvetľuje Marián Mesík, otec a tréner 15-ročnej Tamary.

Do výstavby areálu investovali desiatky tisíc eur. „Tento prehľad si radšej nerobím, lebo by ma vystrelo,“ smeje sa. 

Ich skalopevné odhodlanie, vytrvalosť, vôľa a nezlomnosť zbiera prvé plody úspechu. V klube je viac ako 20 detí a objavujú sa medzi nimi aj výnimočné talenty. Po úspešnej zime pribudli ďalšie.

Skúsené rady od bratranca