Slimák si užíval ovácie publika

KOŠICE. Steel Aréne bolo dopriate aj vzrušenie v podobe pästného súboja. Slovanistom sa provokovať gólmana nevyplatilo, Kováčika „poriešil" Peter Slimák.

Aj krivý pohľad musí riešiť

Hoci dvadsaťročný mladíček, ale výšku na to má, z mužstva vytŕča, a tak sa nebál. Neváhal a pustil sa do Kováčika, aby Bratislavčanom jasne ukázali, že nestrpia ataky na Hudáčeka.

„Šiel by som do toho tak isto aj zajtra, pozajtra, alebo hocikedy. Brankár je pre mňa ako svätyňa. Keď sa naňho niekto čo len krivo pozrie, musím to riešiť," vraví P. Slimák.

Kováčik iste oľutoval, že radšej neodišiel vopred z boja. Od Košičana inkasoval jeden úder za druhým. „On to možno oľutoval, ale aj moja ruka. Bolí ma teda poriadne. Sú tam rany, ale to nevadí, šťastie a radosť to zahoja," usmieval sa obrovitý zadák.

((a))

Za jeho nebojácnosť mu bol najlepšou odmenou mohutný aplauz vypredanej Steel Arény, pre ktorú sa týmto momentom stal jedným z hrdinov rozhodujúceho finálového stretnutia. Aj všetci spoluhráči, vrátane staršinov, vstali zo striedačky a mladíka poklepkaním po prilbe pochválili. „Ako som sa vtedy cítil? Parádne. Ja pre hokej žijem, dýcham a ani neviem, čo viac k tomu povedať."

Prejsť aj cez sklamania

Celú sezónu musel o miesto v zostave bojovať, napokon v rozhodujúcich finálových chvíľach dostal šancu. „Ten titul si cením úplne inak, ako keby som nehral. Veď som sa oň i ja pričinil. Sezóna sa pritom začala pre mňa veľmi zle. Možno som to v lete prepískol v posilňovni. Po tom, čo ma na prelome rokov nevybrali do reprezentácie do dvadsať rokov na majstrovstvá sveta, som mal trošku trápenie. Tréner Čada ma však zobral pod svoje krídla. A nielen mňa, ale všetkých chlapcov. Pracoval s nami a úspech sa dostavil."

Nenominovanie Slimáka na šampionát dvadsaťročných bolo naozaj trochu prekvapením, bolo potrebné zatnúť zuby a biť sa o šancu v klube. „Keď máte radi hokej, musíte prejsť aj cez sklamania. Preskočiť ich a všetko príde. Často vtedy, keď to človek najmenej čaká."

((b))

Ako slovenský Stanley Cup

Ako rodený Košičan si primát bude vychutnávať ešte dlho. Na ulici ho kamaráti a známi budú ešte pár týždňov zastavovať a gratulovať mu. „Všetci od nás očakávali veľa a som rád, že sme fanúšikom dopriali tento titul doma. Je to ako môj slovenský Stanley Cup. Odmalička pozerám v televízii všetko, či NHL alebo slovenskú extraligu, teraz to zažiť na ľade, je super pocit. Zvlášť, keď sa vyhrá doma, to je neuveriteľný zážitok. Ďakujem za to Bohu. Oplatí sa drieť odmalička. Keď človek do toho dá všetko a má rád hokej, úspech sa dostaví. Človek môže mať hocijaký vek. Či má 15 rokov alebo štyridsať, keď tam nenechá srdce, nemusí ani hrať," vraví takmer dvojmetrový obranca.

((c))