Keď 2. mája 2004 predstavovali španielske denníky nové krajiny Európskej únie, madridský El Mundo, okrem bežných údajov, vyzdvihol tri osobnosti s rodiskom na Slovensku - amerického výtvarníka Andyho Warhola, politika Alexandra Dubčeka a futbalistu Petra Dubovského.
Prestup Petra Dubovského zo Slovana Bratislava do Realu Madrid na sklonku júla 1993 bol výnimočnou udalosťou. Nikdy predtým a ani dlhé roky potom neangažoval popredný svetový klub futbalistu, ktorý vyrastal na slovenských trávnikoch. Až oveľa neskôr si Vratislav Greško zahral v Interi Miláno či Martin Škrtel v FC Liverpool. Ale madridský Real je kráľom medzi vyvolenými.
Začínal vo Vinohradoch
Prvú registračku vyplňoval desaťročnému Petrovi Dubovskému v bratislavských Vinohradoch tréner František Arpa. Dubovskí bývali na neďalekej Prešovskej ulici.
„Prišiel aj s bratom Ivanom a kamarátmi, či by som ich nevyskúšal. Peter hral predtým tenis, mal dobré pohyby, rýchlosť i výdrž. A tú ľavačku mu zrejme namontoval sám pánbožko. Po tréningu zostával kopať na bránku, domov chodil nadhadzujúc si loptu. Bol aj výborný žiak," vychrlil Arpa.
V tých časoch tréneri obiehali okolo štadiónov a hľadali talenty. Slovanisti sa dočítali, že akýsi mladší žiak Dubovský dal v dvoch sezónach takmer päťdesiat gólov.
„Noviny napísali, že som vraj predal Dubovského za päť fliaš šampanského. Nebola to pravda. Na Vinohrady putovali lopty i pár tisícoviek. Ale aj fľaštička,“ opravil Arpa.
V roku 1992 pomohol Dubovský Slovanu Bratislava získať titul majstra Československa a stal sa kráľom strelcov s rekordnými 27 gólmi. V ďalšej sezóne prvenstvo zopakoval, keď dosiahol 24 gólov. Vyhlásili ho za najlepšieho slovenského futbalistu.
Rumunom dal hetrik
Reprezentačnú premiéru absolvoval v devätnástich proti Španielsku. Prvé dva góly dal v Košiciach Faerským ostrovom v kvalifikácii majstrovstiev sveta, no životný zápas odohral v Košiciach 2. júna 1993 proti Rumunsku (kvalifikácia MS), keď strelil čistý hetrik – vyhrali sme 5:2. Mužstvo zložené z hráčov v tom čase už dvoch samostatných krajín hralo pod hlavičkou Reprezentácia Čechov a Slovákov (RČS).
Mal iba 21 rokov, keď sa o jeho služby začali zaujímať európske veľkokluby - Ajax Amsterdam a Real Madrid. Vtedajší prezident Realu Ramón Mendoza dotiahol Dubovského do Španielska za viac než 400 miliónov pesiet, čo bolo vyše sto miliónov slovenských korún.
Kamarát Díaz
Madridská spolupracovníčka denníka SME Ľuba Mihaleje– Hromková prišla do španielskej metropoly v tom istom čase ako Dubovský - na konci júla 1993. Ona na tvoriacu sa ambasádu, on do najslávnejšieho klubu sveta.
„Peter bol od začiatku svojho príchodu do Madridu v centre obrovskej pozornosti všetkých španielskych médií. Prvé mesiace v Madride vôbec nekomunikoval s novinármi a bol veľmi nerád, keď naňho mierili desiatky fotoaparátov. Prehovoril takmer po šiestich mesiacoch v novembri. Noviny písali, že Dubovský prelomil mlčanie. Novinár z denníka Marca José Félix Díaz sa napokon stal jeho najlepším kamarátom,“ spomínala Ľuba Mihaleje-Hromková na Dubovského začiatky v Madride.
Premiéra proti Barcelone
Premiéru v La Lige si Dubovský odkrútil proti Barcelone. Real vyhral doma 5:0 a nastúpil v tejto zostave: Bujo - Quique, Hierro, Sanchis, Lasa - Luis Enrique, Milla (62. Dubovský), M. Laudrup - Amavisca, Raúl (63. M. Vázquez), Zamorano. Dubovský prihral svojmu čilskému kamarátovi Zamoranovi na jeden z jeho troch gólov.
„Peter mal obrovský potenciál. Na začiatku hral veľmi dobre a začal nadobúdať potrebné sebavedomie. Potom však prišiel zlom. Trénera Benita Floru vystriedal Argentínčan Jorge Valdano a v treťom zápase v lige v roku 1994 proti Albacete stiahol Petra z trávnika.
Povedal, že poriadne nebehal. Od toho zápasu bolo Petra vidno viac na striedačke než na ihrisku a jeho sebadôvera šla dolu.
Čoraz menej dôveroval ľuďom v Reale a zostalo mu už len zopár najbližších priateľov,“ napísal v rozhovore pre SME novinár Díaz v roku 2005.
Po dvoch pretrápených rokoch v Reale Madrid prestúpil Dubovský do Realu Oviedo. Za astúrsky klub odohral 132 zápasov, dal 17 gólov. V Oviede sa cítil oveľa šťastnejší a najmä dôležitejší.
„Peter bol veľmi mladý, keď sa oňho bili európske veľkokluby. Nebol pripravený na to, aby zvládol obrovský tlak médií a fanúšikov. Všetko mohlo byť inak, keby prišiel do Madridu o niekoľko rokov neskôr. Mal úžasnú technickú kapacitu. Nebyť strašnej nehody v Thajsku, mohol patriť medzi najlepších európskych hráčov,“ zamyslel sa novinár Diaz.
Dubovský tragicky zahynul pred sedemnástimi rokmi na dovolenke v Thajsku. Pri fotografovaní vodopádov sa pošmykol a nešťastne spadol.
Mal 28 rokov a dobrých päť či sedem rokov futbalovej kariéry pred sebou. Ľudia, ktorí ho poznali, hovoria o ňom, že mal úžasný talent a elegantné vystupovanie. Bol skôr utiahnutý, ale zo skromnosti, nie z namyslenosti. Bol veľmi múdry a vzdelaný.