Streda, 20. január, 2021Meniny má Dalibor

Pretekať v atletike prestal ako 53-ročný

Štefan Hrušovský. Po päťdesiatke ešte zabehol stovku za 13,7 sekundy. (Autor: archív)
Sportnet|Publikované 18. feb 2017 o 23:00

Jednou z hlavných postáv povojnovej atletiky v Košiciach je Štefan Hrušovský.

KOŠICE. Jednou z hlavných postáv povojnovej atletiky v Košiciach až po súčasnosť je nestarnúci a stále vitálny Štefan Hrušovský (1930).

Každý, kto sa venoval atletike, ho pozná ako milého a veľmi príjemného trénera, ktorý vychoval niekoľko generácii atlétov.

Reprezentovali košickú atletiku nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Jeho najväčšou hviezdou bol Sedlák

V tréningovej skupine mal Štefan Hrušovský v určitom období dokonca až 18 zverencov.

Ako sám potvrdil, na jedného trénera je to už dosť. Ak by chcel vymenovať všetkých, ktorí prešli jeho rukami„ na to by si už netrúfol.

„Najväčšou hviezdou bol Martin Sedlák, reprezentant Slovenska v behu na 400 m, Ivan Hupka, majster SR dorastencov v behu na 110 metrov cez prekážky, Ondrej Melich, Peter Hančin... Venoval som sa väčšinou šprintérom a prekážkarom,“ zaspomínal si.

V civilnom povolaní konštruktér – projektant, absolvent Strojníckej fakulty VŠT Košice, sa ešte ako penzista venoval trénerskej činnosti aj profesionálne na športovom gymnáziu v rokoch 1993 – 1994 a potom až do roku 2012, keď zo zdravotných dôvodov ukončil pôsobenie vo funkcii trénera v oddieli Akademik TU Košice.

Tvrdí, že keď tréner nevie predviesť zverencom to, čo od nich vyžaduje, nemal by sa tomu viac venovať.

Málokto si však pamätá nato , že Hrušovský bol vynikajúci šprintér od 100 až do 400 metrov, dokonca aj diaľkar.

„Pretekársku kariéru som začal v roku 1948 na školských súťažiach, neskôr ako člen Jednoty ČSD Košice do roku 1952, keď som musel narukovať na základnú vojenskú službu.“

Hrdí sa s úsmevom na tvári, že v roku 1953 získal majstra letectva v behu na 400 metrov.

Po vojenčine sa začal venovať atletike profesionálne, keď sa v roku 1960 družstvu mužov podarilo prebojovať do 1. celoštátnej ligy vtedajšieho Československa.

Ako poznamenal, boli vtedy jediným slovenským družstvom.

Po ročnom pôsobení však z ligy vypadli, no opäť sa tam vrátili už po dvoch rokoch.

„Bol som vtedy na vrchole svojej kariéry a dosiahol som aj svoje osobné rekordy – 100 m 10,9 sekundy, 200 m 22,6 s, 400 m 51,4, 400 m prek. 57,2, 200 m pr. 25,7 a diaľka 648 cm. S pretekárskou činnosťou som prestal ako 53-ročný veterán, keď som sa postavil na štart poslednej stovky a zabehol som ju za 13,7 sekundy.“

Bol štartérom aj košických maratónov

Po ukončení aktívnej činnosti sa Pišta, ako ho kamaráti volali, venoval funkcionárskej a rozhodcovskej činnosti zároveň.

Bol predsedom atletického oddielu VŠT PS Košice v rokoch 1980 – 1987 a od roku 1984 v atletickom zväze pôsobil aj ako rozhodca chôdze, štartér a inštruktor – lektor pre školenie rozhodcov.

Mnohí si ho pamätajú ako štartéra na rôznych podujatiach. Treba spomenúť, že zo štartovacej pištole strieľal aj na legendárnom mítingu PTS v Bratislave, či na viedenskom mítingu v Rakúsku.

Je neodmysliteľnou súčasťou Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach od roku 1960, kde začínal ako asistent a neskôr ako hlavný štartér.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.