Pohľad medzi mantinely

Pražania to popri iných európskych mestách dokázali a hoci pred dvoma rokmi to vyvolalo rôzne reakcie i spochybňovanie, predsa len sa zdá, že v hlavnom meste Česka znovu uvidia zámorský hokej v plnej paráde. A dokonca so slovenským zastúpením v stovežatej by si mali zmerať sily Bostončania na čele s Chárom a jeho spoluhráčom Šatanom s Phoenixom. Možno len závidieť susedom ich odvahu i chuť zariskovať, lebo pripravenie takého duelu obnáša nemalú mieru rizika. Hlavne finančného. Agentúry už informovali, že dokonca sa uvažovalo i s odohraním zápasu pod holým nebom. Vôbec, množia sa takéto atraktívne duely, ktoré sa konajú nie v halách. Páči sa to i divákom, pričom sa dá dosiahnuť podstatne vyššia návštevnosť. U nás sa toho nejako ešte stránime (kedysi mala byť exhibícia medzi tímami hviezd Východu a Zápasu na Štrbskom Plese) a nevedno prečo. Na niečo podobné si trúfli i v Rakúsku a rovnako vo švédskom Göteborgu medzi Frölundou a Färjestadom to bola paráda a zvláštnu atmosféru si vychutnávalo 30- tisíc divákov. A bonbónik príde na záver sezóny, lebo v rámci MS Veltins-Arena v Gelsenkirchene 7. mája zažije pokus o svetový rekord v návštevnosti, lebo na stretnutí Nemecka s USA by malo byť bezmála 76-tisíc divákov. Nuž, treba si len želať, aby sme sa nechali inšpirovať týmito pokusmi, ktoré nie sú márne.

Je dobré, ak pred zimnou olympiádou sa zviditeľňujú naši reprezentanti pôsobiaci v cudzine. Ako trebárs Marcel Hossa a Branko Radivojevič, ktorí sa dostali do výberu hviezd ruskej KHL. Prv menovaný dostal dokonca najviac hlasov spomedzi útočníkov od fanúšikov. Tieto správy tešia iste aj trénera Jána Filca (rovnako ako naskočenia na ľad Šatana a Demitru), no ten sa nechal počuť, že nie všetko je necelý mesiac pred začiatkom olympijského turnaja podľa jeho predstáv. Nádeja sa, že hlavne u bekov sa situácia zlepší a Meszároš so Sekerom to rozkrútia na vyššie obrátky. Stále totiž platí, že i napriek dobrému rozuzleniu v prípade spomínaných útočníkov nemáme nadostač lídrov. Výpadok jedného-dvoch by už spôsobil značné trhliny v našom hernom systéme. Šétréner preto so zatajeným kolom sleduje aktuality a modlí sa, aby nedošlo k žiadnemu dlhodobejšiemu výpadku zo zdravotných dôvodov. Možnosti na presúvanie z kategórie náhradníkov do konečného výberu sú stále možné, ale každé prečiarknuté meno v pôvodnom kádri zabolí dvojnásobne.

Nedá sa obísť skutočnosť, že ani v tohtosezónnej edícii Kontinentálneho pohára nefigurovali na zozname účastníkov slovenskí zástupcovia. Pritom aktuálne to bola jediná dlhodobá medzinárodná klubová súťaž po zániku - verme, že dočasnom - Európskej hokejovej ligy. Možno prevláda názor, že KP je podujatím z druhého rangu, ale naše tímy si zase nemôžu myslieť, že si zaslúžia miesto iba medzi európskou elitou. Od toho sú ďaleko a práve podobné zápolenia by im mohli pomôcť zvyšovať si prestíž a výraznejšie kuť hokejové majstrovstvo v konfrontácii so zahraničím. Nehovoriac o tom, že KP sa kedysi u nás tešil obľube. Stačí spomenúť, že Košičania vyhrali jeho premiérový ročník a v love na vavríny ich napodobnili aj ďalší - Slovan, Zvolen a Martin. Lenže zrejme ekonomické vyžmýkane spôsobilo, že Slováci prihlášky ignorovali nehľadiac na výkonnostný aspekt a zaujímavú možnosť súperenia. Od začiatku Kontinentálneho pohára totiž nie je tajomstvom, že je to stratová záležitosť bez ohľadu na umiestnenie. A aj víťaz na tom prerába.