MICHALOVCE. Bývalý prezident Slovenského zväzu hádzanej (SZH) dovŕši sedemdesiat rokov. Oslovili sme ho, aby zaspomínal a urobil bilanciu svojej úspešnej životnej cesty.
Pavol Derfényi sa s hádzanou zoznámil ako stredoškolák v Prešove: „Na legendárnom škvarovom ihrisku pri Pionierskom dome nás do jej tajov zasväcoval Anton Frolo, jedna z najväčších osobností československej hádzanej.“
Napriek pohybovému talentu sa mladý športovec trvalo hádzanej neupísal. Aspoň nie ako aktívny hráč.
„Naplno ma pohltilo fotografovanie. Ako michalovský externý dopisovateľ a fotograf denníka Šport som dopoludnia fotil hádzanú a popoludní futbal. Po zápase som sa ponáhľal vyvolať fotky a čerstvo vysušené ich večerným vlakom posielal do Bratislavy,“ spomína s úsmevom.
Šikovného fotografa raz vzali michalovskí hádzanári na turnaj do Rumunska. Neunikli im jeho organizačné schopnosti.
„Po návrate mi predseda klubu Juraj Kríž ponúkol post tajomníka. Nezaváhal som. Popri svojom zamestnaní som tak venoval prakticky všetok voľný čas hádzanej,“ hovorí o svojich začiatkoch.
Úspech v zlatých časoch
Klub TJ Lokomotíva Nafta, či neskôr Lokomotíva Pozemné stavby, nepatril k absolútnej špičke. V čase, keď mala československá hádzaná svetové renomé, však bola malým zázrakom už samotná účasť tímu z metropoly Zemplína v silnej federálnej lige.
„Dukla Praha, Tatran Prešov, či Škoda Plzeň boli rešpektované európske kluby, ale vedeli, že v Michalovciach nič nedostanú zadarmo,“ hovorí oslávenec.
„Zápasy sa hrali najprv na škvare, antuke a asfalte, neskôr padlo rozhodnutie hrať pod strechou. Michalovce ju nemali. A tak sa v nedokončenej hale ČSAD vždy v piatok po pracovnom čase položila drevená podlaha. Požadovaných 10 stupňov sme zabezpečili teplovzdušným fukárom. Napriek týmto podmienkam hala praskala vo švíkoch a diváci videli fantastické súboje.“
Káder tímu sa opieral o vlastných odchovancov, bez posíl to však ani vtedy nešlo. Vtedy sa prejavili kvality P. Derfényiho, ako zdatného vyjednávača: „Získať hráča do Michaloviec je celkom iný kumšt, ako ho nalákať do Prahy či Bratislavy. Ak chcete zahrať vyhliadnutej posile na správnu strunu, musíte mať veľa informácií, trpezlivosti a kreativity. Mojim predchodcom sa podarilo získať majstra sveta Serugu, ja sa môžem pochváliť prestupmi ďalších skvelých hráčov tej doby. Patrili medzi nich napríklad Briešťanský, Zavadinka, Richvalský, Worreiter, Kobilic, Onderko a iní. Na lanárenie viacerí z nich ešte aj teraz spomínajú s úsmevom.“
Od hádzanej do politiky
Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa P. Derfényi stal súčasťou politiky. V jednom volebnom období bol poslancom NR SR, 8 rokov zastával post zástupcu primátora Michaloviec.
„Skúsenosti zo športu mi v tejto práci pomohli. Vedel som, že obdobie transformácie môže šport prežiť len s podporou samosprávy a o to som vždy usiloval,“ hovorí bývalý komunálny politik.
„Skúsenosti a kontakty z politiky som zasa využil pri riadení SZH. Aj vďaka nim sa mi podarilo zväz stabilizovať. Prevzal som ho v žalostnom stave, za 5 miliónov neuhradené faktúry, európska federácia hrozila zdvihnutým prstom. Po desiatich rokoch som ho odovzdal stabilizovaný, s vysokou rezervou na účte a s medzinárodným kreditom.“
Obdobie medzinárodných úspechov
Finančná stabilizácia hádzanárskeho zväzu preniesla výsledky. S menom P. Derfényiho sú spojené najväčšie úspechy mužskej reprezentácie v ére samostatného Slovenska.
„Muži po prvý raz postúpili na ME v roku 2006 a odvtedy sú prakticky stálymi účastníkmi svetových a európskych šampionátov. Škoda, že sa to nepodarilo ženám, hoci predpoklady na to boli - v juniorských kategóriách sme dosiahli tri umiestnenia v elitnej desiatke,“ bilancuje hádzanársky exprezident.
Vypočítava aj ďalšie úspechy: „Na diplomatickom poli sa podaril mimoriadny kus práce. Za všetko hovorí možnosť usporiadať svetové a európske majstrovstvá rôznych mládežníckych kategórií v rokoch 2003, 2007, 2008 a 2010. Dôveryhodnosť nášho zväzu bola tiež základom na vytvorenie slovensko-českej ženskej súťaže WHIL, ktorá sa hrá už desať rokov. A je stále jedinou takouto súťažou.“
Veľká hádzaná v Zemplíne
Derfényi nikdy nezabúdal, že je Michalovčan. Počas jeho pôsobenia na zväze bolo jeho rodné mesto dejiskom viacerých prestížnych medzištátnych stretnutí.
„Presadzoval som, aby sa medzištátna hádzaná hrala a propagovala v mnohých mestách. Príležitosť dostal aj východ Slovenska - Košice, Prešov, Bardejov, Trebišov, Sečovce a samozrejme tiež Michalovce. Michalovčania presvedčili Slovensko, že sú skvelými usporiadateľmi a budú určite aj naďalej hostiť medzištátnu hádzanú,“ hovorí optimisticky stále energický sedemdesiatnik.
„Potešujúce je, že ak chcú Michalovčania vidieť dobrú hádzanú, nemusia čakať na reprezentáciu. Dôstojným pokračovateľom mužskej tradície sa stal HC winLand, ktorý určite posunie jej úroveň ešte vyššie, ako to dokázala pred mnohými rokmi moja generácia. V tom čase sme si trochu uťahovali zo ženskej hádzanej a jej zakladateľa Tomáša Jakubču. Kto by vtedy povedal, že jeho nasledovníkom raz bude Iuventa, hrávajúca v Chemkostav aréne, hale európskych parametrov? Kto by predvídal, že klub z Michaloviec bude desať rokov súčasťou najužšej špičky tímov z Česka a Slovenska? Teším sa, že si tieto triumfy michalovskej hádzanej môžem vychutnávať v plnom zdraví!“
pi 19:21
pi 14:30
