Otec pri rozlúčke plakal, mama pochopila, že je to krok vpred

KOŠICE.V našich zemepisných šírkach už nikoho neprekvapí futbalista z rôznych exotických krajín, ruských hráčov na našich trávnikoch ale bolo vždy ako šafranu.

Na východnom Slovensku sa stalo samozrejmosťou, že v popredných tímoch sa objavujú hráči z Balkánu a Ukrajiny, ale Rusov na trávnikoch nevidel nikto.

Svetlou výnimkou je v tomto FC VSS Košice, ktorý pred niekoľkými týždňami angažoval dvoch mladých futbalistov zo Zenitu Petrohrad.

Tento slávny klub s 91–ročnou tradíciou netreba bližšie predstavovať. Je to víťaz Pohára UEFA a Superpohára UEFA v roku 2008, štvornásobný majster Ruskej federácie a trojnásobný víťaz Pohára RF.

Pritom spomíname iba najvýraznejšie úspechy po roku 1991, teda po rozpade Sovietskeho zväzu. Ročný rozpočet Zenitu je 165 mil. USD, teda niečo, o čom sa našim prvoligovým celkom ani nesníva.

Ako sa dvojica mladých futbalistov – 19-ročný Sergej Ivanov a o rok mladší Nikita Andrejev – dostala do Košíc si oba kluby aj agenti nechávajú zatiaľ pre seba.

Faktom je, že ide o veľmi talentovaných hráčov. Už len skutočnosť, že doteraz pôsobili v najlepšom juniorskom výbere mesta, ktoré má takmer 5,5 milióna obyvateľov, svedčí o ich kvalite.

Nikita Andrejev okrem toho hrával za juniorskú reprezentáciu Ruska do 19 rokov a netají sa, že s pôsobením v ruských reprezentáciách natrvalo skončil.

Po jednom z náročných tréningov v Ličartovciach si našli čas na rozhovor pre náš denník.

Kedy a kde ste začali s futbalom?

Ivanov: Obaja sme sa v Petrohrade aj narodili, začínali sme teda v rodnom meste. Zároveň sme chceli hrávať za najslávnejší tamojší klub a mali sme šťastie, tréneri nás vybrali medzi perspektívnych chlapcov. Ja som začal ako šesťročný priamo v Zenite, Nikitu rodičia zapísali už ako päťročného do Futbalovej akadémie pri Zenite.

Čo ste pred príchodom na Slovensko vedeli o slovenskom futbale?

Andrejev: Obaja aspoň toľko, že Slovensko má vo futbalovom svete dobré meno. Ja na rozdiel od Sergeja okamžite, teda bez rozmýšľania, poznám také mená ako Hamšík, Mak, Škrtel, Čontofalský – veď ten posledne menovaný bol miláčikom divákov na štadióne Zenitu a tých sa často v hľadisku zišlo aj dvadsaťtisíc. Až po príchode do Košíc som sa dozvedel, že jeho futbalová dráha začala v tomto meste.

Aké sú vaše prvé dojmy z príchodu na Slovensko, konkrétne do Košíc?

Ivanov: Privítali nás nad očakávanie pekne, bez ohľadu na to, či to bolo zo strany vedenia klubu, trénerov a budúcich spoluhráčov. Podmienky máme skutočne vynikajúce. Bývame sami v trojizbovom byte v severnej časti mesta, veľmi blízko štadióna Lokomotívy, na ktorom už teraz hrávame všetky domáce stretnutia. V porovnaní s druhým najväčším ruským mestom pôsobia na nás Košice ako tiché a pokojné provinčné mesto, ale v každom prípade z toho, čo sme už z nich videli, môžeme povedať, že tu je čo obdivovať. V centre dýcha história z každej ulice a každého domu.