Oslavy musel Krako odložiť, čakali ho skúšky

„Prvé kolo ešte nebolo z mojej strany ideálne, nebol som v úplnej pohode. V druhej jazde som však už ukázal, čo vo mne je," hovorí Jakub Krako o dvoch slalomových jazdách, ktoré mu vyniesli titul majstra sveta.

LAZANY. Dvadsaťročný zrakovo postihnutý lyžiar Jakub Krako dosiahol ďalší výrazný úspech. Na svetovom šampionáte zdravotne postihnutých lyžiarov vybojoval so svojím navádzačom Dušanom Šimom pre Slovensko štyri cenné kovy. Majstrom sveta sa stal v disciplíne slalom, strieborné medaily získal v superkombinácii a v obrovskom slalome, bronz dosiahol spoločne s Farkašovou, Holíkom a Francem v súťaži družstiev. Po návrate na Slovensko sme úspešnému lyžiarovi, ktorý vlani získal na paralympiáde tri zlaté a jednu striebornú medailu, položili niekoľko otázok.

Jakub, ako ste spokojný so svojím vystúpením v Sestriere? Vládne úplná spokojnosť, či ste chceli dosiahnuť viac?

- Som spokojný, obhájil som všetky tri medaily, ktoré som si vybojoval na majstrovstvách sveta v Kórei pred dvomi rokmi. Navyše som teraz získal aj cenný kov v súťaži družstiev, takže môžem hovoriť o úplnej spokojnosti.

V prvých dvoch disciplínách ste ešte zostali bez medaily. V zjazde ste skončili piaty a v super G štvrtý. Nebolo to pre vás trochu sklamaním?

- Mám radšej točivejšie disciplíny, super G som možno mohol zajazdiť trochu lepšie, no v zjazde som veľké oči nemal. Nie je to zrovna moja obľúbená disciplína, jazdím ju len tretí rok. Bral som ju skôr ako tréning pred ďalšími disciplínami, v ktorých som si viac veril.

Ďalšie súťaže už pre vás znamenali zisk cenných kovov. Bezpochyby najviac potešilo zlato zo slalomu.

- Samozrejme, majstrom sveta sa človek nestáva často, preto som bol nesmierne šťastný. Podarilo sa mi navyše obhájiť zlato spred dvoch rokov, čím som potvrdil svoje kvality v slalome. Už pred štartom bolo prvé miesto mojím cieľom, dúfal som, že ak neurobím nejakú výraznejšiu chybu, môžem ho dosiahnuť. Prvé kolo ešte nebolo z mojej strany ideálne, nebol som v úplnej pohode, skončil som v ňom druhý. V druhej jazde som však už ukázal, čo vo mne je. Posledných päť brán som išiel tak dobre, že keď som prešiel cieľom, tušil som, že zlato by mi nemalo ujsť. Ešte som síce musel počkať na víťaza prvého kola, ktorý išiel po mne, no ukázalo sa, že moja intuícia ma neklamala.

V superkombinácii a v obrovskom slalome ste skončili na druhom mieste. Nepoškuľovali ste aj v týchto disciplínách ako trojnásobný paralympijský víťaz po titule svetového šampióna?

- Som spokojný s tým, čo som dosiahol. Obrovský slalom priniesol veľmi vyrovnané preteky. Po prvom kole som bol tretí, no Kanaďan, ktorý skončil predo mnou sa následne nepríjemne zranil, polámal si rebrá. Druhé kolo som išiel pomerne dobre, no musím športovo priznať, že víťazný Španiel bol o niečo lepší. Trochu ma však mrzí spomínané zranenie kanadského reprezentanta, chcel som ho predbehnúť lepším časom na trati, nie takýmto spôsobom, že nemohol nastúpiť na preteky. V super kombinácii taktiež môžem byť so striebrom spokojný. Veď po Super G som bol až na štvrtej pozícii, no potom som zajazdil najrýchlejší čas v slalome, čo ma posunulo na konečnú druhú priečku.

Šampionát ste zakončili bronzom v súťaži družstiev. Konala sa táto disciplína na majstrovstvách sveta po prvýkrát?

- Nie, súťaž družstiev mala svoju premiéru už pred dvomi rokmi v Kórei. Tam však vypadli obe slovenské družstvá, a tak je naša medaila pre Slovensko vôbec prvou v tejto disciplíne. Osobne ma potešilo, že som svojím výkonom prispel k tomu, že moji kolegovia z reprezentácie Martin France a Norbert Holík získali svoje prvé medaily v Sestriere.

Aké boli oslavy vašich úspešných výsledkov?

- Veľmi slabé. V pondelok som po 16-hodinovom cestovaní prišiel domov, no musel som sa hneď ísť učiť. Mám skúškové obdobie a už v stredu som mal v Bratislave jednu skúšku, v piatok druhú.

Minulé roky ste jazdili s navádzačom Jurajom Mederom, teraz ste ho vymenili za reprezentačného trénera Dušana Šima. Aký bol dôvod tejto zmeny?

- S Jurajom sme sa rozišli v dobrom. Pred dvomi rokmi mal vážne zranenie, jeho problémy s kolenom pretrvávali a to prispelo k jeho rozhodnutiu skončiť ako môj navádzač. Taktiež sa chcel viac venovať svojmu biznisu.

Ako ste vnímali váš súťažný rozchod? Predsa len, boli ste vnímaní ako nerozlučné dvojičky.

- Už v Kanade po paralympiáde som mu povedal, že ak to tak cíti, nech skončí. Že to pochopím a podporím ho v tom. Má svoj život, nechcel som ho nijak obmedzovať. Zostali sme priatelia, bol súčasťou nášho tímu aj v Sestriere a prežíval so mnou moje úspešné jazdy.

Ako sa vám jazdí s Dušanom Šimom?

- Nemal som s ním nejaké problémy, snažili sme sa počas sezóny vychytať všetky muchy. O tom, že nám to celkom ide, svedčí aj úspešné vystúpenie na majstrovstvách sveta. Obaja však vieme, že je to len provizórium, kým sa mi nepodarí nájsť nového navádzača. Je náročné byť naraz aj trénerom aj navádzačom.

Čakajú vás ešte v tejto sezóne nejaké preteky svetového či európskeho pohára?

- Nie. Svetový pohár už skončil, posledné podujatia v Japonsku a Kórei zrušili. V konečnom bodovaní sme skončili na celkovej tretej pozícií. Na európskom pohári sme pre obmedzené finančné možnosti štartovali len v Kuchtai, kde sme so Šimom skončili prví v superkombinácii a druhí v super G i v obrovskom slalome.