Bez vlajky a s malou výpravou. Rusi sú krok od účasti na OH v Paríži (otázky a odpovede)

BRATISLAVA. Vojnový konflikt na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadli ruské vojská, výrazne zasiahol aj svetový šport.

Mnoho ruských športovcov sa ocitlo v medzinárodnej izolácii, neštartujú na vrcholných podujatiach, Rusko neorganizuje žiadne veľké šampionáty, prestížne preteky či turnaje.

Budú Rusi napriek pretrvávajúcej vojne štartovať na olympijských hrách 2024 v Paríži? A za akých podmienok?

"Prvé miestenky na olympiádu sme dostali. Teraz musíme čakať na Thomasa Bacha," povedal nedávno šéf ruskej cyklistiky Viačeslav Jekimov.

O prípadnej účasti ruských športovcov na OH 2024 debatovali v utorok v Lausanne zástupcovia Medzinárodného olympijského výboru (MOV) a zástupcovia medzinárodných športových federácií. K výsledkom stretnutia a k aktuálnej situácii sme pripravili odpovede na najdôležitejšie otázky.

Športové federácie vyzvali MOV, aby na olympijských hrách v Paríži umožnil účasť ruským a bieloruským športovcom pod neutrálnou vlajkou. Čo to znamená?  

Športové federácie tým prakticky vyjadrili svoj názor, že účasť ruských a bieloruských športovcov by na olympijských hrách privítali. V tomto momente to ešte neznamená, že v Paríži budú súťažiť. Chýba však k tomu už len posledný krok.

Musí to schváliť výkonný výbor MOV. Vzhľadom na predchádzajúce vyhlásenia a názory prezidenta MOV Thomasa Bacha sa to javí ako formalita. 

Bolo by veľkým prekvapením, ak by za týchto okolností výkonný výbor MOV nakoniec účasť Rusov a Bielorusov v Paríži neschválil. Definitívne rozhodnutie by malo padnúť v marci.

Budú mať znovu štátnu vlajku a hymnu?  

Ich účasť na OH v Paríži bude podmienená statusom neutrality. Teda na ich oblečení nebudú žiadne štátne symboly a pri úspechoch nebude hrať ich štátna hymna.

Okrem toho platí, že z účasti v Paríži budú vyradení športovci, ktorí podporujú ruskú agresiu na Ukrajine a ktorí sú členmi silových zložiek alebo športových klubov pod týmito zložkami. 

Toto je zrejme najväčšie obmedzenie, pretože v ruskom systéme sú najväčšie športové hviezdy súčasťou klubov ako CSKA, Dinamo a podobne. To sú kluby, ktoré patria pod armádu či políciu. Medzi reprezentantmi sú dokonca športovci, ktorí sú členmi Federálnej bezpečnostnej služby patriacej priamo pod prezidenta Vladimira Putina. 

Zároveň MOV vylúčil návrat ruských a bieloruských športovcov v kolektívnych športoch. Znamená to, že sú automaticky vylúčení z účasti vo futbale, volejbale, hádzanej, vodnom póle a podobne. 

Ako na to budú reagovať Ukrajinci? Budú olympiádu bojkotovať? 

Keď sa objavili prvé správy o možnej účasti Rusov v Paríži, Ukrajinci to vnímali ako „facku do tváre“. Ukrajinský olympijský výbor dokonca vydal nariadenie, v ktorom zakázal účasť ukrajinských športovcov na rovnakých podujatiach, na ktorých štartovali aj ruskí či bieloruskí.

Toto nariadenie bolo veľmi prísne voči vlastným športovcom a neskôr od neho Ukrajinci upustili, pretože by v niektorých prípadoch prišli o možnosť štartovať na olympiáde. 

Ukrajinci sa zatiaľ nevyjadrili k možnému bojkotu. Na medzinárodných súťažiach sa s Rusmi už stretávajú. 

Od začiatku vojny zahynulo viac ako 250 ukrajinských športovcov a trénerov. Rusko zničilo bombardovaním a útokmi viac ako 400 športovísk na Ukrajine. 

Koľko ruských a bieloruských športovcov má šancu štartovať v Paríži? 

Bude to len zlomok toho, čo v minulosti. Športovci musia splniť – kritériá pre neutralitu a zároveň aj kvalifikačné kritériá v rámci športovej federácie. 

Aj ruské médiá upozorňujú, že výprava môže mať menej ako 50 športovcov (na posledných letných hrách v Tokiu to bolo 334). V prípade Bielorusov to bude ešte nižšie číslo. Obe výpravy by sa počtom športovcov mali priblížiť slovenskej výprave. 

Mali by to byť najmä športovci, ktorí sa v posledných mesiacoch zúčastňovali na medzinárodných súťažiach a nemajú väzby na silové zložky. V prvom rade by to boli tenisti, cyklisti, plavci, šermiari či gymnasti. 

Napríklad cyklistická únia už Rusku pridelila 4 miestenky pre neutrálnych športovcov v cestných pretekoch. 

Každého športovca, ktorý splní športové podmienky, bude musieť preveriť medzinárodná federácia, či spĺňa aj podmienky neutrality (teda nepodporuje vojnu na Ukrajine a nie je členom silových zložiek - pozn.).

Čo na to hovoria Rusi? 

Zatiaľ sú vo vyjadreniach zdržanliví. V minulosti niektorí športovci vyhlásili, že podmienky neutrality sú pre nich neprijateľné a bez štátnych symbolov nebudú na olympiáde štartovať. 

Navyše, Rusko pripravuje vlastné hry - Svetové hry priateľstva pre športovcov, ktorí nebudú môcť v Paríži štartovať. 

Nespôsobí účasť Rusov a Bielorusov konflikty v olympijskej dedine a na športoviskách? 

Jeden bod v záverečnom vyhlásení olympijského samitu konštatuje, že športovci z Ruska alebo Bieloruska sa zúčastnili tento rok na veľkom počte podujatí a tie prebehli bez vážnejších incidentov. „Až na jednu významnú výnimku.“ 

Tento prípad sa odohral na majstrovstvách sveta v šerme v Miláne. Po víťaznom súboji Ukrajinka Olha Charlanová nepodala ruskej súperke Anne Smirnovovej ruku.

V šerme je však toto gesto súčasťou pravidiel. Ukrajinku za to vylúčili zo súťaže aj z celých majstrovstiev. Nasledoval škandál. Po niekoľkých dňoch Charlanovú omilostili a znovu na MS súťažila. 

Práve tento prípad ukázal, že súperenie ruských a ukrajinských športovcov môže byť zdrojom napätia a problémov.  

Ukrajinci navyše po súťaži poukázali na to, že Smirnovová na sociálnych sieťach podporovala ruskú armádu, čo odporuje jej postaveniu neutrálneho športovca. 

S výnimkou tohto sa však ruskí a bieloruskí športovci postupne začleňujú do športového života.