BRATISLAVA. Až do začiatku päťdesiatych rokov sa košický maratón behával 28. októbra – v deň vzniku republiky.
Potom znova až v šesťdesiatom ôsmom. Za asistencie tankov.
Trochu z núdze cnosť, zároveň však symbolika, ktorá mohla byť vnímaná agresorskými krajinami aj ako provokácia.
Košický maratón od vzniku v roku 1924 odvolali len raz – na jeseň 1938. Po tzv. mníchovskej dohode, ktorá bola diktátom a okrem iného otvorila cestu k zabratiu značnej časti Slovenska vrátane Košíc horthyovským Maďarskom.
O tridsať rokov neskôr to po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa hrozilo znova.
Pozvať zahraničných bežcov za nemožnosti garantovať ich bezpečnosť si nikto nechcel vziať na zodpovednosť – ale ani zrušiť tradičné, nielen v Košiciach populárne podujatie.
Optimálne riešenie neexistovalo a konzultácie o nájdení ako-tak schodného aj s politikmi zamestnanými ťaživejšími aktuálnymi problémami sa naťahovali.
V termínovej listine v roku 1968 figuroval Medzinárodný maratón mieru (MMM) s dátumom nedeľa 6. októbra. Ale ten sa už nestíhal.