Stal sa legendou F1 napriek nevôli otca. Nelson Piquet oslavuje narodeniny

RIO DE JANEIRO. Bývalý brazílsky pilot motoristickej F1 a trojnásobný majster sveta Nelson Piquet sa vo štvrtok 17. augusta dožil 65 rokov.

Cesta do kokpitu F1 a k trom titulom svetového šampióna (1981, 1983, 1987) nebola aj napriek jeho jazdeckému talentu priamočiara. V ceste za kariérou automobilového pretekára mu stál otec, ktorý chcel mať zo syna tenistu.

Otec minister chcel mať zo syna tenistu

Nelson Piquet sa narodil 17. augusta 1952 ako Nelson Souto Maior v brazílskom meste Rio de Janeiro. Nedospieval v meste známych karnevalov, ale v metropole Brazília.

Rodina sa do hlavného mesta presťahovala po tom, ako sa jeho otec, lekár Estácio Goncalves Souto Maior stal ministrom zdravotníctva.

Minister, ktorý v mladosti úspešne hrával tenis, poslal syna koncom 60. rokov 20. storočia do Kalifornie na tenisovú akadémiu.

Zatajoval sa pred rodičmi

Mladý Piquet, vtedy ešte Souto Maior, vynikal aj v tenise, ale práve v Spojených štátoch amerických mu učarovali motoristické preteky rôznych kategórií.

Po návrate do Brazílie začiatkom 70. rokov minulého storočia začal súťažiť v motokárach. Aby to zatajil pred otcom, vystupoval pod priezviskom Piquet, čo bolo dievčenské priezvisko jeho mamy.

V rokoch 1971 a 1972 ako motokárový pretekár vyhral brazílske národné majstrovstvá. Na odporúčanie vtedajšieho brazílskeho pilota F1 a dvojnásobného majstra sveta (1972, 1974) Emersona Fittipaldiho presedlal do kokpitu Formule Super Vee a v roku 1977 sa stal brazílskym šampiónom v tomto seriáli.

Rivalita s Mansellom

O rok neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva a ako pretekár v kategórii F3 vyhral tamojší šampionát. Po tomto úspechu sa začala jeho kariéra pilota F1.

Debut si odkrútil v roku 1978 na Veľkej cene Nemecka ako pretekár britskej stajne Ensign. V roku 1979 vymenil Ensign za ďalšiu britskú stajňu Brabham, v ktorej pôsobil do roku 1985. Ako člen tohto tímu v rokoch 1981 a 1983 získal titul majstra sveta.

Po celkovom prvenstve v roku 1983 a po menej úspešných nasledujúcich dvoch sezónach odišiel do ďalšieho britského tímu Williams.

Aj napriek veľkej rivalite s britským kolegom Nigelom Mansellom dosiahol v druhom roku pôsobenia vo Williamse celkové tretie miesto a o rok neskôr sa už tešil z tretieho titulu majstra sveta.

Záver kariéry odjazdil v britských stajniach Lotus (1988 - 1989) a Benetton (1990 - 1991). Posledné víťazstvo v F1 dosiahol na Veľkej cene Kanady 1991. Jeho pretekárskou derniérou v F1 bola Veľká cena Austrálie v tom istom roku.

Piquet vyhral 23 veľkých cien F1, 60-krát dosiahol pódiové umiestnenie, 24-krát štartoval z prvej pozície (pole position) a dovedna nazbieral 485,5 bodu.

Po odchode z najprestížnejšieho kolotoča zamieril do USA, kde chcel zaútočiť na triumf v slávnych pretekoch 500 míľ Indianapolis. V tréningu na edíciu 1992 mal však ťažkú haváriu, pri ktorej utrpel vážne zranenia nohy a členka.

Už o rok sa po rehabilitácii vrátil do Indianapolisu a obsadil 32. miesto, no nehoda definitívne ukončila jeho vrcholnú kariéru a jej následky pociťuje pri chôdzi dodnes.

V stopách legendárneho brazílskeho pilota pokračuje v súčasnosti jeho syn Nelson Piquet junior.