Hanba, ktorá sa zapíše do kroniky

Začiatkom februára som písal o tom, či to bol dobrý krok zo strany vedenia futbalového Tatrana Prešov hrať najvyššiu súťaž v NTC Poprad.

Ja som samozrejme s týmto počinom, hrať v Poprade, nebol stotožnený, ale rešpektoval som ho.

Horšie to brali fanúšikovia, ktorí boli doslova naštvaní, že sa jarná časť najvyššej súťaže hrá v Poprade.

Ťahať futbal zo Šariša na Spiš bola hlúposť. A to nie je len môj názor. To, či to bola hlúposť, alebo nie, na to nech si odpovedia sami funkcionári.

Opäť budem v nemilosti niektorých ľudí, ale na to som si už zvykol. Nie, páni, nejdem proti nášmu klubu, len chcem apelovať na to, že niečo nie je v poriadku.

Môžete mi nadávať, nenávidieť ma, nedvíhať mi telefóny pokiaľ chcem nejaké informácie, ale vedzte, že značka Tatran mi koluje v krvi a nikdy som nešiel proti prešovskému futbalu.

Len mám svoj názor, ktorý dávam na papier. Stačí si sadnúť za jeden stôl a vysvetliť situácie nielen mne, ale aj ľuďom, ktorí chodili na zápasy v Prešove a fandili im tri, päť, desať, tridsať rokov.

Poznám ľudí, ktorí chodili na zápasy 50 rokov. Ale bohužiaľ, k tejto udalosti asi nikdy nepríde. Mal som snahu, ale bol som ignorovaný.

Nedá mi pripomenúť, že s Tatranom som zažil veľa, ale fakt veľa dobrého, ale aj zlého.

Táto sezóna nerobí radosť asi nikomu, kto navštevoval zápasy Tatrana roky rokúce a to sme zažili aj posledné miesto v druhej lige.

Aj keď sme boli na poslednom mieste, sezónu sme odohrali so cťou a dostali sme sa na popredné miesta druhej ligy.

Teraz sme v najvyššej súťaži a na domáce zápasy v Poprade chodí menej ľudí, ako na zápasy v regionálnych súťažiach.

Na zápas s Michalovcami prišlo na popradský štadión 405 divákov. To by nebolo nič neobvyklé, veď Tatran je na poslednom mieste ligovej tabuľky a s určitosťou si to miesto obháji.

Niežeby som chlapcom nedôveroval, ale ani oni si sami nedôverujú. Bodaj by som sa mýlil, ale to by musel byť zázrak, ak by to tak nebolo.

A nielen ja, ale ani fanúšikovia neveria v zázraky. Zápas so Senicou videlo len 153 divákov a na zápas so Zlatými Moravcami prišlo 185 divákov.

Tak toto je sila. Takáto návšteva je bežná v okresných súťažiach a nie v najvyššej súťaži. Príčiny, prečo nechodia diváci na futbal a obzvlášť na Tatran sa dajú zrátať na dvoch rukách.

1. Je jasné, že prešovskí futbalisti nehrajú na domácej pôde, ale prečo Poprad? Funkcionári si túto alternatívu pochvaľovali. Hráči boli nútení si túto situáciu pochvaľovať pred médiami. Áno, štadión je pekný, ale to je tak akurát všetko.

2. Pred sezónou neprišli žiadne posily, skôr sme sa oslabili a káder nespĺňa ligové kritériá.

3. Vymenili sa tréneri a výsledky stále neprichádzajú.

4. Už roky nám chýba hrotový hráč, ktorý by rozhodoval zápasy.

5. Zlé vzťahy vedenia klubu a fanúšikov.

6. Marketing klubu je minimálny.

7. Žiadna vízia klubu do budúcna.

8. Problémy v kabíne pred zápasom v Ružomberku.

9. K lepším výsledkom chýba nepremieňanie vyložených šancí v zápasoch.

10. Keďže Myjava sa odhlásila zo súťaže, nikto z najvyššej súťaže nevypadáva.

Všetky tieto aspekty vedú k tomu, že na štadión v Poprade príde hŕstka divákov. Je pravdou, že liga nie je regulárna po odstúpení Myjavy, ale prečo na štadióny v celej lige chodí viac ľudí ako na Tatran?

Je to hanba, ktorá sa zapíše do kroniky. Bohužiaľ, v tej kronike bude zapísaný 1. FC Tatran Prešov.

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY - MY, č. 18/2017, v predaji od 9. 5. do 15. 5.