Najvýchodnejší prvoligista má za sebou úspešnú sezónu

MICHALOVCE. Michalovskí futbalisti majú za sebou druhú sezónu v najvyššej súťaži – Fortuna lige. V nej obsadili konečnú ôsmu priečku, čo je oproti premiérovému ročníku skok o tri miesta.

Žlto-modrí dokonale vyvrátili starú pravdu o tom, že druhý rok v súťaži je pre nováčika kritický. Medzi slovenskou elitou sa už „zabývali“, čoho dôkazom je nielen spomínaný tabuľkový vzostup, ale aj ten herný, pretože vyrovnanú partiu dokázali odohrať s každým mužstvom, aj s majstrovskou a suverénnou Žilinou.

Konečné ôsme miesto sa cení o to viac, že zverenci kormidelníka Antona Šoltisa odohrali celú jar mimo svojho štadióna, na ktorom v jeseni potrápili nejedného protivníka. Nesmieme zabudnúť ani na historický úspech v pohárovej súťaži – Slovnaft Cupe, v ktorom zostali tesne pred finálovými bránami.

O nedávno skončenej sezóne, ale aj o budúcnosti, sme debatovali s hlavným trénerom MFK Zemplín, 41-ročným Antonom Šoltisom.

V porovnaní s vlaňajškom ste skončili o tri priečky vyššie a hoci ste odohrali o tri zápasy menej, získali ste rovnaký počet bodov a strelili viac gólov. Ako ste videli sezónu 2016/17?

„Myslím si, že môžeme s ňou byť spokojní. Po turbulentnej letnej príprave, kedy nám odišlo množstvo hráčov, sme to museli dávať dokopy a zháňať nových hráčov. Podarilo sa nám to, výsledkom čoho je spomínané ôsme miesto a k tomu ešte aj účasť v semifinále Slovnaft Cupu. Chlapci odviedli dobrú robotu, za to ich treba pochváliť. Chceli sme nastaviť nejakú hernú tvár mužstva spojenú s výsledkami, čo nám vychádzalo. Stále je však čo zlepšovať, vieme, kde nás tlačí topánka.“

Pristavíme sa pri jarnej časti, ktorá pre vás bola poriadne špecifická – z ligy odstúpila Myjava, na svojom štadióne ste v lige neodohrali ani jeden zápas. Čo k tomu poviete?

„Bola to zvláštna polsezóna. My sme ani zimu nemali úplne pokojnú, lebo z kádra nám odišlo päť hráčov. Opäť sme mali čo robiť, ale mali sme viac času na zohratie ako v lete. Po odstúpení Myjavy sa pohľad na ligu zmenil aj v našom klube, dávali sme príležitosť mladším hráčom, čo je však dobré. Získali sme aspoň o nich prehľad. Je veľká škoda, že doma sme nehrali ani jeden zápas. Nacestovali sme sa až-až, nebolo to nič príjemné presedieť toľko času v autobuse. Verím, že už taký polrok nezažijem.“

Skončili by ste vyššie, keby ste v jari mali výhodu domáceho prostredia?

„Určite áno. V jarnej časti sme nazbierali dokopy desať bodov. S podporou našich fanúšikov by sme určite na domácom trávniku vyťažili viac. Napríklad v Dunajskej Strede alebo v Žiline s Ružomberkom sme odohrali vyrovnané partie, ale chýbala nám práve tá divácka podpora, ktorá by nás dotlačila do lepších výsledkov.“

Mužstvo herne pokročilo, ale – ako ste sám povedali – stále je čo zlepšovať. Čo napríklad?