Ako si spomínate na bývalého kolegu Šaňa Nagya?
„Na Šaňa si veľmi dobre spomínam ešte z čias, kedy som hrával za Spartu Praha. Veľa zápasov sme spolu odohrali ako protihráči v druhej lige. Bola to skokanská smršť. Dostával centre z jednej strany, potom z druhej strany, bol vynikajúci v hre hlavou. Mne sa často z neho točila hlava. Potom som sa so Šaňom stretol v Spišskej Novej Vsi, keď prestúpil do Spišskej z Lokomotívy Košice. Po skončení mojej futbalovej činnosti som futbal nezanechal a stal som sa trénerom mládeže. Naša spolupráca sa skončila po jeho odchode z tohto sveta.“
Pán Kessel, ako vyzeral váš futbalový rast?
„V roku 1944 som sa narodil v Spišskej Teplici. Keď som dovŕšil päť rokov, rodičia sa presťahovali do Revúcej, kde som začal navštevovať základnú osemročnú školu. Po jej skončení som odišiel do Svitu a tam sa vyučil za elektromechanika. Vo Svite som hral futbal za starší dorast, neskoršie som bol preradený do mužstva seniorov. Rád si spomínam na trénera P. Radu. Zo Svitu som nastúpil na základnú vojenskú službu v Dukle Holešov (1963-65). V tom čase sa tam presťahovali futbalisti Dukly Prešov, okrem nich aj volejbalisti a atléti. Všetky fyzické a technické testy som v Holešove zvládol úspešne a potom som Duklu reprezentoval dva celé roky. Vo fyzickej príprave mi pomohla drina výsadkového vojaka. Po výbere do mužstva Dukly som si myslel, že budem mať určité úľavy z výcviku, ale opak bola pravda. V prvom roku vojenskej služby od pol šiestej do desiatej večer boli ruky na prsiach a telo stále v pokluse. Ale pre futbalistu to bolo aj na niečo dobré. Veľmi som si vážil to, že môžem pravidelne hrať a trikrát do týždňa trénovať. Vždy som bol disciplinovaný, lebo som vedel, že bez odriekania a driny športovec nedosiahne svoj plánovaný cieľ.
Po základnej vojenskej službe som sa vrátil domov k rodičom do Revúcej. Tu ma kontaktovali funkcionári z Lubeníka a potom som hrával za Baník Lubeník (1965-66). Rád spomínam na trénerov, pánov Zibrýniho a Polgára. Po dvoch sezónach som prestúpil do Spišskej Novej Vsi. V novom pôsobisku som odohral dva a pol sezóny (1966-69). V Spišskej Novej Vsi som zostal verný svojim zásadám, dokázal som sa presadiť medzi skúsenými hráčmi. Tréner Spišskej Novej Vsi, pán Šotter, odišiel trénovať do Žiliny 1. ligu a zlanáril tam aj mňa. Po absolvovaní kompletnej zimnej prípravy som sa musel vrátiť do Spišskej Novej Vsi, pretože sa kluby medzi sebou nedohodli. O mňa mal v tom čase záujem aj Inter Bratislava a vynorila sa aj Sparta Praha. Funkcionári Sparty Praha sa prišli na mňa pozrieť do Spišskej Novej Vsi v priateľskom zápase s Tatranom Prešov, ktorý v tom čase hral II. ligu. Mne sa v zápase darilo a potom som sa sťahoval do stovežatej Prahy. V Spišskej Novej Vsi sme hrali vynikajúci futbal. Mužstvo bolo veľmi dobre poskladané, hrali aj starší hráči, vekom aj stredná generácia a hrali sme aj mladí hráči. Bolo to veľmi vhodné zloženie mužstva.
Ako ste sa dostali do Sparty Praha?
„Ja som v mojom futbalovom živote mal šťastie na trénerov, ktorí ma trénovali, vedeli mi poradiť, čo a ako vo futbale zlepšovať. V Sparte Praha trénoval v tom čase pán Ježek. V čase môjho príchodu do Sparty, asi o pol roka, odišiel do zahraničia, konkrétne do Holandska. Pán Ježek mi vysvetlil, že pol roka v Sparte by som sedel na lavičke a dostával by som príležitosť hrať v závere zápasov tak na dvadsať – tridsať minút a pritom by som hral pravidelne v zápasoch B mužstva Sparty, ktoré hrávalo v sobotu a Sparta Praha A hrala súťaž v nedeľu. To, čo hovoril, aj splnil, pol sezóny som bol na lavičke áčka. Potom nastal zlom, lebo po odchode pána Ježka z mužstva odišli starší hráči ako Kvašňák, Ivan Mráz, Pospíchal a iní.
Po nich sme dostali šancu aj my, mladší hráči. Myslím si, že u pána Ježka som sa ukázal v dobrom svetle. Ja som problémy vo futbale nemal. Problémy vznikli so zmenou trénerov. Napr. prišla jedna prehra a tréner sa menil. Prichádzali do Sparty ďalší noví mladí hráči aj z druhých líg. Funkcionári mali za cieľ hrať v rámci Európy poháre. Podarilo sa nám v dvoch sezónach odohrať poháre UEFA. Hral som proti mužstvám, ako boli škótsky Dunndy United, anglický Leeds United a slávny Inter Milano. Hral som proti slávnym hráčom ako Suarez, Sandro Mazzola, Facceti, Sartti a iným. Nezabúdam na prípravu Sparty v západnej Európe, potom dvakrát na hernú prí-pravu v Brazílii, na návštevu Maracany, sochy Krista nad Riom, na pláž Copa Cabana a na prípravné zápasy so súpermi Vasco da Gama, Botafogo, Curritiga, Recife, Fortaleza atď.“
V čase príchodu Eda do Prahy bolo v Sparte viac starších hráčov (Kvašňák, Pospíchal, Kouba), ktorých bolo treba nahradiť. Kesselovi sa podarilo presadiť sa, dostal sa do kolektívu, kde bolo viac Slovákov (Chovanec, Gögh, Hudcovský, Semenďák). Trénerovi Ježkovi sa podarilo skĺbiť kolektív, ktorý dokazoval svoje kvality.
„Po skončení pôsobenia v Sparte Praha som prestúpil do TJ Gottwaldov – Zlín, kde som pôsobil dve sezóny (1972-74). Potom som sa vrátil domov, tam, kde som odštartoval svoju kariéru. V Spišskej Novej Vsi som odohral ešte tri sezóny (1974-77).“
Roky futbalistovi pribúdali...
„Potom som zahlásil, že končím a odišiel som pracovať ako elektrikár v Spišskej Novej Vsi. Môj futbalový život sa týmto neskončil. Bolo to však celkom in, ako v Sparte Praha. Mal som už tridsaťštyri rokov. Popri svojom zamestnaní som sa venoval mladým dorastencom v klube, neskoršie som pôsobil ako tréner v masovom futbale v okolitých obciach mesta Spišská Nová Ves.“
Bolo sa treba venovať aj rodine...
„Teším sa zo svojej rodiny, spolu s manželkou Erikou sme vychovali tri zdravé deti, teším sa zo svojich vnukov.“
Tento skromný človek vedel, že bez pomoci jeho manželky by nebol mohol trénovať a hrávať majstrovské zápasy za také veľké futbalové kluby. Rodine a hlavne deťom chýbal cez soboty a nedele a desaťdňové sústredenia nielen doma, ale i mimo republiky.
Futbal nezanechal...
„V práci s malými futbalistami som si rozumel, vedel som sa priblížiť veku chlapcov a i napriek narušeniu môjho zdravotného stavu som vždy odvádzal to, čo som si s chlapcami naplánoval. Keď som začal pôsobiť v športových triedach ako vedúci tréner mládeže pri Futbalovom klube v Spišskej Novej Vsi, patril som pod Slovenský futbalový zväz a svojho šéfa Jozefa Kopejtka som mal v Košiciach. Bol to organizačný pracovník pre celé východné Slovensko. Všetci tréneri, ktorí patrili pod Slovenský futbalový zväz, mali na starosti regionálne výbery žiakov. Boli to skupiny dvanásťročných, trinásťročných, štrnásťročných a pätnásťročných chlapcov. Na stretnutí v Košiciach u Kopejtka vznikla debata zástupcov z Košíc, Bardejova, Prešova, Michaloviec, Humenného, Sniny a prakticky celý východ sa dohodol, že urobíme halové turnaje počas zimného obdobia, pretože zima je dlhá, futbalová prestávka tiež. Halové turnaje boli známe v Nemecku, Taliansku a po celej Európe. Kolegovia z Bardejova, Prešova, Košíc už turnaje mali, ja som začínal od nuly.“
Začiatky sú vždy ťažké...
„Najväčší problém bolo zabezpečenie športovej haly. Som si vedomý aj dnes, že sám by som neurobil nič. Musím priznať, že som našiel dobrých spolupracovníkov v športovej hale – Mariána Jasenčáka a Júliusa Straku na Spišskom oblastnom futbalovom zväze. Pre mňa to bola veľká motivácia, zorganizovať turnaj. Program pre žiakov v zimnom období sme naplnili aj halovými turnajmi. Zo začiatku sa turnajov zúčastnili štyri družstvá, odohrali sa systémom každý s každým. Neexistovali kategórie starší a mladší žiaci, bola len jedna kategória. Novým turnajom bolo treba dať názov aj u nás v Spišskej Novej Vsi. V tom čase som sa zúčastňoval výročných členských schôdzí, na ktoré ma pozýval nebohý Dobšinský.
Týchto zasadnutí sa zúčastňoval aj Andrej Frank. Podebatovali sme, obaja sme svojho času hrali v Sparte Praha. Spoznali sme sa, bol to vzdelaný a príjemný človek. Spomínaný Andrej Frank študoval na vysokej škole v Prahe a pritom hral za Spartu v pozícii brankára. Neskoršie som zistil, že to bol vynikajúci brankár, ktorý pre šport v Spišskej Novej Vsi urobil veľa pozitívneho. V čase zakladania halových turnajov som oslovil rodinu nebohého Andreja Franka s prosbou, či môžeme pomenovať turnaj po otcovi a nazvať ho Memoriál Andreja Franka. Rodina súhlasila a tak sa halový turnaj ujal a meno Andreja Franka nesie už dvadsaťdva rokov.
Rozvoj futbalových tried v meste nebol taký jednoduchý, ako sa to teraz zdá. Futbal bol na začiatku pridelený Základnej škole Spišská Nová Ves, Nad Medzou. Spolupracoval som s učiteľom Murgačom. Neskôr sa futbalové triedy premiestnili na Základnú školu SNV, Lipová ulica, kde môžem pochváliť riaditeľku Hágovskú, ktorá mi v tejto oblasti veľmi pomáhala.
Po zriadení športovej školy na Nejedlého ulici sa práca halových turnajov ešte viac skvalitnila. Nastal veľký rozvoj žiackeho futbalu. Na turnaj sa prihlasovali aj zahraničné družstvá z dôvodu, že v Spišskej Novej Vsi sa hrací čas ustálil na tridsiatich minútach, v Nemecku zápas trval sedem minút. Preto veľa družstiev uprednostnilo pred zahraničím Slovensko. Kvalita halového futbalu narastala vznikom športových futbalových tried, žiaci mali vytvorené dobré podmienky nielen na základnej škole, ale aj pri Futbalovom klube v Spišskej Novej Vsi. Rád spomínam na dobrú spoluprácu s vtedajším riaditeľom Petrom Ivanom, učiteľom Bartolomejom Ogurčákom a neskoršie aj terajším Miroslavom Novačekom, predtým trénerom žiakov futbalovej triedy.
Žiaden halový turnaj sa nedá organizovať bez finančných prostriedkov. Tak je to dnes a tak to bolo aj v začiatkoch všetkých halových turnajov. Potrebovali sme finančné prostriedky na zaplatenie športovej haly, občerstvenie družstiev, zakúpenie cien. Museli sme vyriešiť ubytovanie družstiev, zabezpečiť stravovanie a pod. Bez sponzorov a rodičov by sme turnaje neboli schopní organizovať. Spišský futbalový zväz poskytuje rozhodcov. Kvôli ostatným požiadavkám som musel oslovovať sponzorov a prosiť, hoc aj o malú finančnú čiastku. Neľutujem čas, ktorý som venoval deťom. Teraz ma to teší, pretože sa to oplatilo.
Nezabudol som na problém ubytovania chlapcov, spomínam si na rozhovor s Ogurčákom, keď sme riešili ubytovanie chlapcov z Bohemky Praha, Banskej Bystrice a ostatných družstiev. Na otázku, kde ich ubytujeme, som dostal odpoveď, že budú spať v triedach základnej školy v spacích vakoch. Tak to funguje dodnes. Celý halový turnaj má nielen športovú úroveň, ale aj spoločenskú. Ubytovanie chlapcov v priestoroch školy má mnohé prednosti. Futbalisti môžu využiť bazén školy aj dve telocvične na svoju regeneráciu. Na to deti spoločne s dospelými futbalistami stále spomínajú.
Veľmi ma teší, že najstarší halový futbalový turnaj mladých a nádejných futbalistov na Slovensku žije! Teší ma, že sa tu stretávajú generácie mladých futbalistov, ktorí prešli a zviditeľnili sa, už aj na memoriáli. Potešilo ma, že na jubilejnom dvadsiatom ročníku som sa stretol s trénerom reprezentácie Slovenska, pánom Jánom Kozákom. Je to veľká poklona takej osobnosti organizátorom tohto krásneho futbalového sviatku. Držím palce budúcim ročníkom halového turnaja.“
Edo, ako ho priaznivci futbalu v Spišskej Novej Vsi oslovujú, je veľmi skromný a slušný človek. Je vzor pre všetkých športovcov a hlavne pre mladých futbalistov futbalového klubu. SOFZ pre žiakov U15 založil na jeho počesť futbalový turnaj Eduarda Kessela, ktorý v roku 2017 má konkrétne číslo: 6. ročník.
dnes 14:30
st 13:30
