Na jubilejnom Memoriáli Štefana Nadzama michalovské víťazstvá

Domáci otočili súboj s Prešovom. Zemplínčania vyhrali nad Šarišanmi 3:2. (Autor: Róbert Andrejov)

Róbert Andrejov|8. júl 2015 o 00:00

Na Štefana Nadzama sa pravdepodobne spomínalo poslednýkrát.

Zrodili sa triumfy starých pánov aj A mužstva MFK Zemplín. ..

MICHALOVCE. Počas prvého júlového dňa patril michalovský futbalový štadión Memoriálu Štefana Nadzama. Na bývalého výborného hráča a neskôr aj trénera sa spomínalo už po dvadsiaty raz.

Kým v úvodných ročníkoch sa podujatie hralo turnajovým spôsobom, v posledných rokoch už program memoriálu pozostával len zo zápasov starých pánov a A mužstiev. Inak to nebolo ani teraz.

Obrat domácich

Najprv na ihrisko vybehli tí skôr narodení, sily si zmerali Old boys domáceho Zemplína a prešovského Tatrana.

Páni so šedinami na hlavách aj napriek tomu, že hráčsku kariéru už majú dávno za sebou (teda drvivá väčšina z nich), ukázali, že futbal hrať nezabudli.

Šarišania dvakrát nad svojím súperom viedli, ale v druhom polčase (hralo sa dvakrát 25 minút) Zemplínčania predviedli obrat, keď po presných zásahoch Mariána Dzurja a Štefana Bakajsu otočili na 3:2 a mohli sa tešiť z víťazstva.

Aj v druhom zápase boli úspešnejší Michalovčania, pretože v prípravnom stretnutí medzi MFK Zemplín a košickou Lokomotívou čerstvý nováčik najvyššej súťaže triumfoval presvedčivo 6:1.

Jubilejný aj posledný?

Už tradične patril k memoriálu aj sprievodný program, ktorý moderoval Štefan Czetö, organizátor podujatia.

Opäť tréneri tímov súťažili o cenu pani Nadzamovej v kopaní jedenástok, v ktorej sa najviac darilo asistentovi A mužstva MFK Zemplín Vladimírovi Rusnákovi mladšiemu.

Nechýbala znova ani bohatá tombola, každý, kto si kúpil spravodaj, bol zaradený do žrebovania o zaujímavé ceny, pričom tá prvá bola futbalová lopta podpísaná hráčmi Michaloviec, víťaza druhej ligy a nováčika najvyššej súťaže.

Je však možné, že jubilejný 20. ročník Memoriálu Štefana Nadzama bol aj posledný, pretože organizátori rozmýšľajú nad tým, že už v tejto tradícii pokračovať nebudú, lebo podľa Š. Czetöa je už o podujatie čoraz menší záujem...

Fakty

Michalovce starí páni – Prešov starí páni 3:2 (1:2)

Góly: Š. Bakajsa 2 (oba z 11 m), M. Dzurjo – Puhák, M. Petruš (11 m).

ZEMPLÍN: Peter Regenda – Michal Varga, Ervín Bakajsa, Dušan Varmeďa, Štefan Bakajsa, Peter Geroč, Ján Varga, Jozef Varga, Ľubomír Čižmár, Július Surmin, Marián Dzurjo, Richard Čižmár, Milan Veľas, Ján Adamčík, Michal Vasiľ.

TATRAN: Bartolomej Majerník – Miroslav Sopko, Štefan Varga, Jozef Talášek, Marek Petruš, Viliam Ľuberda, Jaroslav Bednár, Ľubomír Puhák, Vladimír Gombár, Ján Šoltys, Marek Ondrík, Olbín Mišenčík, Patrik Durkáč, Gejza Šimavský, Miloš Jakubík.

Michalovce - Lokomotíva Košice 6:1 (2:1)

Góly: Musiol 2, S. Danko, Fabiani, Turík, vlastný Kavka - F. Serečin.

MFK ZEMPLÍN: P. Macej - M. Koscelník, Špehar, Hovančík, Šimčák - Grič (61. Caballero) - L. Tóth (46. M. Regáli), Turík, Stepanovič (23. S. Danko), Mensah (78. Ducár) - Fabiani (46. Musiol).

FC LOKOMOTÍVA: J. Giertl (46. J. Kovalík) - Pet. Šuľák, Pav. Šuľák, L. Horváth, Kavka (79. Karas) - M. Petričko - Kinský, F. Serečin (64. Pluščák), M. Hloušek, Fábry (20. Bortňák) - P. Zajac.

ra

Kto bol Štefan Nadzam

Narodil sa 18. januára 1940 v Budkovciach, kde začal hrávať futbal v kolektíve žiakov. Ako stredoškolák hral prvú dorasteneckú ligu za Zvolen. Neskôr v tomto meste obliekal aj dres seniorov.

Na vojenčine bol hráčom Dukly Šumperk, odkiaľ jeho cesta viedla do Třinca. Tam hral sedem rokov, z ktorých šesť nosil na ruke kapitánsku pásku. Vtedy tamojší železiari účinkovali v druhej celoštátnej lige, no aj zásluhou Štefana Nadzama sa im podarilo postúpiť do najvyššej súťaže, ktorú Třinec hral v sezóne 1963/64.

V roku 1967 sa vrátil medzi svojich do Michaloviec, ich dres obliekal štyri roky. Z toho dva roky v slovensko-moravskej druhej lige, keď michalovské mužstvo skončilo na siedmom a šiestom mieste, ktoré zároveň znamenalo postup do druhej celoštátnej ligy. Aj vďaka výborným výkonom Štefana Nadzama obsadili Michalovce v tejto súťaži desiate a siedme miesto, čo bol donedávna najväčší úspech michalovského futbalu.

V roku 1971 zavesil Pišta, ako ho familiárne nazývali, kopačky na klinec a dal sa na trénerskú dráhu.

Začínal v Spartaku Vihorlat Snina (1971/73), potom ho privítal jeho bývalý klub Zemplín Vihorlat Michalovce, kde pôsobil päť sezón (1973-77). Mužstvo vtedy hralo v slovenskej národnej lige, v ročníku 1974/75 túto súťaž vyhralo a vybojovalo si návrat do druhej celoštátnej ligy.

Potom pôsobil dva roky vo Veľkých Kapušanoch a v roku 1981 sa opäť vrátil do Michaloviec, na lavičke Zemplína strávil nasledujúcich šesť rokov za asistencie svojho bývalého spoluhráča Štefana Potomu. Mužstvo našiel staronový tréner v II. SNL, hneď sa mu podarilo túto súťaž vyhrať (1981/82) a vrátiť sa do I. SNL.

Potom nasledovalo pôsobenie na lavičkách Slavoja Poľnohospodár Trebišov (1987/89), Tatrana Prešov, Hradca Králové (1993/94) a znovu prešovského Tatrana.

To už mal Pišta veľké zdravotné problémy, ktoré mu nedovolili splniť ďalšie jeho futbalové túžby a ciele.

Zákerná choroba premohla jeho športové srdce, ktoré dotĺklo 26. júla 1995 vo veku 55 rokov.

ra