MOV si volí šéfa, bude ním opäť Európan?

BRATISLAVA. Skôr než opadnú emócie sprevádzajúce voľby dejiska letných olympijských hier 2020, vybičujú sa ďalšie – v utorok zvolia v Buenos Aires nového olympijského prezidenta. Len deviateho v takmer 120-ročnej histórii.

Keby vývoj bežal podľa predstáv vtedy 31-ročného baróna Pierra de Coubertin, na čele by stál dvadsiaty ôsmy šéf a – Brazílčan. Francúz chcel, aby olympiádu riadil muž z hostiteľskej krajiny.

Preto na čele historického zoznamu nie je on, ale grécky spisovateľ Demetrios Vikélas ako reprezentant organizátora prvej olympiády (1896).

Najdlhšie bol Coubertin

História piatich kruhov je plná kompromisov. Po Vikélasovi prevzal žezlo Coubertin, lebo OH 1900 dostal Paríž, ale pre problémy s uporiadaním týchto i ďalších hier sa osvietenec idey vzdal a vo funkcii stvrdol až do kongresu 1925.

Vtedy sa na pražskej radnici konali vôbec prvé riadne prezidentské voľby. Okrem prvých dvoch šéfoval v čase hier v rodnej krajine len Španiel Juan Antonio Samaranch, rodák z Barcelony.

Hostila OH 1992. Dĺžkou úradovania takmer tromfol aj vzkriesiteľa olympiád. Zvolili ho v Moskve 1980 a skončil po 21 rokoch v Moskve 2001.

Bach prišiel s Roggem

Belgičan Jacques Rogge, ktorý nastúpil po ňom a v utorok končí, mal vtedy 59 rokov. Toľko ako dnes Nemec Thomas Bach, pokladaný za horúceho favorita ako pred dvanástimi rokmi prednosta kliniky ortopedickej chirurgie gentskej nemocnice.

Za členov MOV ich prijímali naraz – v roku 1991. Rogge už stál na čele Európskych olympijských výborov, kým Bach bol len členom komisie športovcov. Doma triumfoval, keď v roku 2006 spojil olympijský výbor s konfederáciou športových zväzov do Nemeckého olympijského a športového výboru.

Prvý právnik aj šampión?

Olympizmus už dirigovali spisovateľ, pedagóg, diplomat, dvaja inžinieri, novinár, bankár aj chirurg, ale právnik ešte nikdy.

Jachtár Rogge bol prvý olympionik na čele MOV – zúčastnil sa na troch olympijských hrách.

Šermiarom Bachom by sa deklarované vyzdvihovanie športovcov do najvyšších funkcií posunulo: štartoval síce len na jednej olympiáde (v Montreale 1976), ale ako člen víťazného západonemeckého tímu fleuretistov získal na nej zlatú medailu (obhajovať ju nemohol, lebo vtedajšia NSR bojkotovala moskovské OH 1980). A o rok aj titul majstra sveta – zhodou okolností v Buenos Aires.

Športové úspechy nemôžu byť hlavným volebným kritériom. Inak by bolo všetko jasné.

Nikto nemá na konte toľko úspechov ako benjamín kandidujúcej šestice, ešte ani nie 50-ročný fenomenálny skokan o žrdi, ukrajinský olympijský šéf Sergej Bubka.

Olympijskú zlatú má síce iba jednu, ale šesť titulov majstra sveta za sebou a 35 svetových rekordov asi nik nezopakuje.

„Sergejovi drukujem, ale myslím si, že kandiduje priskoro,“ vraví prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár.

„Asi by lepšie spravil, keby sa najskôr uchádzal o predsednícky post v atletickej federácii.“ Naň poškuľuje aj Brit Sebastian Coe. Ten si získal renomé ako šéf londýnskej olympiády...

Rekordný poltucet

Exekutíva obmedzila volebnú kampaň na tri mesiace. O Bachovom zámere a vyhliadkach všetci vedeli a objavili sa úvahy, či nebude jediným kandidátom. Napokon sa ich nazbieralo rekordných šesť. Rogge mal štyroch súperov, troch s viceprezidentskou praxou: Kórejčana Kima, Kanaďana Pounda a Američanku DeFrantzovú.

Tentoraz kandidujú dvaja viceprezidenti – okrem Bacha ešte v Číne narodený singapurský biznismen a diplomat Ng Ser Miang.

„Veľmi komunikatívny chlap a dobrý manažér, o čom presvedčil aj ako šéforganizátor prvých olympijských hier mládeže. Druhý najkomplexnejší z kandidátov môže byť Bachovým najvážnejším súperom,“ myslí si Chmelár.

Celkom bez šancí však nemusí byť ani portorický bankár Richard Carrión, desaťročie finančný šéf MOV. Najdlhšia voľba: tri kolá Ázijčan ešte na čele MOV nestál. Keby len Ázijčan. S jednou výnimkou boli prvými mužmi len Európania.

O tú sa možno viac než sám Američan Avery Brundage (1952 – 1972), jediný prezident zo svetovej superveľmoci, neskôr označovaný za „apoštola amaterizmu“, pričinil jeho švédsky predchodca Sigfrid Edström, ktorý ho odporučil listom všetkým členom MOV.

Aj vďaka tomu vyhral nad markízom z Exeteru, šéfom atletiky, ktorý mohol byť prvým pánom kruhov z olympijských šampiónov. V Amsterdame 1928 ešte ako lord Burghley vyhral 400 m prek.

Najdlhšou bola trojkolová voľba následníka Brundagea, z ktorej v roku 1972 vyšiel víťazne írsky lord, novinár Michael Killanin. Keďže Rogge nehlasuje, v utorok bude na nadpolovičnú väčšinu stačiť 56 hlasov.