Nájsť vrcholný moment v kariére MARIÁNA HOSSU je prakticky nemožné. Jeden z najlepších hokejistov slovenskej histórie si dlhodobo držal vysoký štandard. Ako tínedžer získal slovenský titul, v NHL pokoril hranicu 500 gólov i 1000 zápasov, trikrát získal Stanleyho pohár, strelil množstvo úžasných gólov, pre tisíce mladých chlapcov sa stal idolom, hokejovým vzorom. Jeho výnimočná kariéru zavŕšilo uvedenie do hokejovej Siene slávy v Toronte.

Leto roku 2015. V Bratislave sa konal tradičný turnaj mladíkov, vtedy ešte pod pôvodným názvom Memoriál Ivana Hlinku. Na veľké talenty sa prišiel pozrieť aj Steve Yzerman. Pred šiestimi rokmi zastával funkciu generálneho manažéra Tampy Bay, dnes pôsobí na rovnakej pozícii v Detroite.

Jeden z najlepších hráčov histórie hokeja bol tradične pri otázke na rozhovor prívetivý. Debatoval o svojej pozícii, hľadaní talentov. Ocenil bronzovú jazdu slovenskej dvadsiatky, pochválil brankára Denisa Godlu.

Pri debate o NHL sme sa pristavili pri Mariánovi Hossovi. Yzerman o ňom jasne predpovedal: „Jednoznačne si myslím, že ho uvedú do Hokejovej siene slávy. Bude mať za sebou skvelú kariéru a určite si to zaslúži. Keď ste pozorne sledovali posledné finále NHL, tak Marián síce neskóroval, ale bol najlepší útočník v sérii. Je to fantastický a komplexný útočník, ktorý mal byť pravidelne v nominácii na najlepšieho brániaceho útočníka. Rád sa na jeho hru pozerám. Hossovou smolou je, že je krídelník a Frank J. Selke Trophy vyhrávajú posledné roky len centri, keďže chodia na vhadzovania,“ konštatoval Yzerman.

Jeho predikcia o sieni slávy sa splnila okamžite. Hossu zaradili medzi nesmrteľných v prvý možný rok. A to napriek tomu, že vedenie ligy ho nikdy neocenilo cenou pre najlepšie brániaceho útočníka.

Rýchlosť mal v krvi

Hossa mal hokej v krvi odmalička. Jeho otec František bol stálicou v trenčianskej Dukle. Najskôr ako hráč, potom tréner. Syn Marián za ním chodieval pravidelne do kabíny.

O tom, že z neho vyrastie hokejista, nebolo pochýb. Už na strednej škole patril k hráčom, na ktorých sa chodili pozerať skauti. Keď ho ako 17-ročného vytiahol Jaroslav Walter z dorastu do áčka Dukly, viacerí sa možno čudovali a vnímali to ako „protekčný krok“.

Opak bol pravdou.