Manažér Korbel: Peter Sagan mi pripomína Petra Dubovského

BRATISLAVA. Mediálny manažér Petra Sagana pre Slovensko Jozef Korbel (56 r.) je už pár dní doma.

„Od oddychu mám ďaleko. Vo štvrtok som bol v troch rádiách a ešte na viacerých rozhovoroch. Pre médiá je už zaujímavý aj jeho manažér, čo vnímam ako satisfakciu.“

Keď sa Sagan stal v roku 2008 juniorským majstrom sveta v horskej cyklistike, Korbel s ním dosť neefektívne obiehal všakovaké médiá.

„Výstupy boli minimálne, jednostĺpce v novinách, v elektronických médiách skôr vyhýbavé odklady. Teraz sa karta totálne obrátila,“ vraví bývalý dlhoročný športový novinár Korbel, ktorý najazdil na cestách Tour v aute spolu so Saganovým otcom Ľubomírom vyše 5 500 kilometrov.

Čítajte tiež:
Sagan senior: Francúzi berú synovo meno, akoby bol ich rodák

Málo našich novinárov

„Slovenské vlajky v rukách našich fanúšikov na Korzike boli úžasným zážitkom, ale ako bývalý profesionálny novinár som bol smutný. Zo začiatku boli akreditované len dve súkromné televízie a zástupca jediného denníka. Neskôr prišli redaktori verejnoprávnej televízie. Zrejme ešte fungujú stereotypy z rokov, keď Slováci na Tour neznamenali veľa.“

Podľa sledovanosti je Tour de France po olympiáde a svetovom šampionáte vo futbale tretím najväčším športovým podujatím na svete. A Sagan je momentálne na čele svetového rebríčka cyklistov, okrem toho na Tour jazdí v zelenom tričku.

Po triumfe v etape do Tolouse záujem kulminoval. Po predchádzajúcich smoliarskych dojazdoch sa na Facebooku ozvali viaceré hlasy spochybňujúce kvality jeho tímu.

„To ho poriadne vyburcovalo. V cieli to Peter gestom naznačil: Zásluha patrí celému tímu. V mobile si našiel gratulačné esemesky od Dominika Hrbatého, Martina Škrtela, Jozefa Lohyňu, Ladislava Petráša.“

Lieči ho aj Hlad

Režim v cieli je nemenný. Najprv sa Petra ujíma masér Maroš Hlad, ktorý pochádza z Michaloviec a jazdec si ho presadil do tímu. Skontroluje bleskovo Saganov zdravotný stav a rieši akútne problémy.

Potom ho taliansky manažér sprevádza na mediálnej tortúre. Peter bežne opakuje tie isté vety aj dvadsaťkrát do rôznych mikrofónov v taliančine, angličtine i v slovenčine.

Protokolárne povinnosti vrátane dekorácie na stupni víťazov, kde mu pravidelne obliekajú minimálne zelené tričko, trvajú tak dlho, že namiesto autobusu so spolujazdcami ho do hotela odvezie auto.

Korbel sa ako novinár v mladších rokoch spriatelil s neskôr tragicky zosnulým futbalistom Petrom Dubovským. Obaja Petrovia mali podľa neho blízke povahy.

„Dubák bol tiež úžasný talent, víťazný typ, no do rozhovorov nebol hrr. Ale keď získal pocit dôvery, bol z neho hneď zaujímavý a citlivý rozprávač. So zmyslom pre vtip a pointu. Sagan podobne.“