Ak by hrali horší, pôjdem za trénerom. Bývalý reprezentant odchádza do tretej ligy

Bývalý slovenský reprezentant ĽUBOMÍR MICHALÍK po štyroch rokoch opúšťa Sereď a svoju kariéru pokračuje v treťoligovom klube Slovan Galanta.

Tridsaťosemročný stopér pre Sportnet porozprával dôvody svojho rozhodnutia.

Prečo ste sa rozhodli opustiť Sereď?

Hlavným dôvodom bolo to, že som sa veľmi nedostával na ihrisko. Za posledný polrok som odohral iba šesťdesiat minút. Mňa futbal stále baví. Rád si zatrénujem, ale pre mňa je vrcholom celého týždňa víkendový zápas.

V Seredi som už nedostal možnosť, za čo sa vôbec nehnevám na trénera, lebo prišli noví hráči, lepší, takže som s tým úplne v poriadku. Hlavné je to, aby som hrával a trénoval s radosťou.

Nemáte teda pocit krivdy, že ste nedostali viac príležitostí?

Absolútne nie. Hrajú lepší. Keby hrali horší, prídem za trénerom a zaklopem mu na dvere a poviem mu, že som ukrivdený. Lenže o takejto situácii sa teraz v žiadnom prípade nedá hovoriť.

Rozhodol som sa pre Galantu, kde som už pôsobil pol roka, takže nejdem do neznámeho prostredia.

Nelákala vás ešte vyššia súťaž? Neprišli ponuky z iného fortunaligového klubu, či z druhej ligy?

Boli aj také možnosti, ale zhodnotil som viacero plusov a mínusov, napríklad aj vzdialenosť z domu. Najväčšie plusy vychádzali pre Galantu, a verím, že som sa rozhodol správne.

Počas svojej kariéry som išiel z Premier League do tretej najvyššej súťaže, ale neľutujem to, ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Verím, že to bude tak aj teraz.

V Galante ste pôsobili už na jeseň 2019. Ako vnímate tamojšie prostredie?

Tamojší ľudia sú zanietení do futbalu, takisto ako aj v Seredi. Je to nižšia súťaž, je tam menej tréningov. Samozrejme, keď cítim, že potrebujem viac, tak si dám aj individuálny tréning. Je to známe prostredie a nie je to tak ďaleko, takže to rozhodovanie nebolo ťažké.

Tretia liga bude teraz napínavá aj preto, lebo prichádza reorganizácia súťaže. Galanta je v súčasnosti na deviatej priečke skupiny Západ, ale rozdiely sú minimálne. Ako vidíte šance Galanty dostať sa do novej tretej ligy Západ po reorganizácii?

Reorganizácia bola jeden z dôvodov, prečo som išiel do Galanty. Chcel by som pomôcť tomu, aby to dopadlo kladne pre galantský futbal. Myslím si, že mesto i ľudia si zaslúžia tú tretiu najvyššiu súťaž.

Čo hovoríte na úroveň tretej ligy?

V súčasnosti sú štyri tretie ligy, a podľa mňa tá západná časť je najlepšia. Vidíme aj v pohárových zápasoch, že vedia vyradiť aj prvoligistov. Úroveň súťaže je teda stále vysoká, nemôžem zaspať ani ja.

Ste bývalý reprezentant, hrali ste v Premier League, máte veľa štartov vo Fortuna lige. Čo si myslíte, ako vás budú vnímať spoluhráči a protihráči v tretej lige?

Veľmi nad tým nerozmýšľam. Vždy nájdete takých, ktorí vám prajú, ale za chrbtom vás ohovárajú. Myslím si, že som už dosť skúsený na to, aby som si v Galante nepokazil meno a čo najlepšie pomohol galantskému futbalu.

Budete stále sledovať aj počínanie Serede v najvyššej súťaži?

Samozrejme. Stále sledujem aj ostatné mužstvá, kde som pôsobil, či už je to Dunajská Streda, Sereď, Bolton, Leeds. Každý víkend si pozriem výsledky každého jedného mužstva, kde som pôsobil a buď sa teším, alebo sa zarmútim podľa výsledku.

Ste aj v kontakte s bývalými spoluhráčmi?

V každom klube som si našiel nejakého blízkeho priateľa, a sme v kontakte na narodeniny, Vianoce… Ale hráčov sa mení strašne veľa, poznám asi tisíc hráčov… Medzi nimi si človek nájde takých, čo sú mu srdcu blízki. V každom klube sú dvaja-traja, s ktorými som v kontakte.

Ako vidíte šance Serede, aby sa kvalifikovala do najlepšej šestky? A čo si myslíte o ambíciách Dunajskej Stredy?

Môj názor je taký, že Dunajská Streda už na titul nemôže pomýšľať, ten ostane v Slovane. Čo sa týka Serede, má to vo vlastných rukách a nohách. V posledných troch zápasoch základnej časti sa stretne s tými konkurentmi, ktorí bojujú o to isté. Takže o top šestku bude veľký boj, čo je aj dobré, lebo to je najväčšia emócia futbalu.

Keď ste v minulosti pôsobili v Galante, po pol roku ste sa vrátili do Serede. Myslíte si, že sa môže tento scenár opakovať?

V pozícii hráča myslím si, že to už nie je reálne. Nespálil som si mosty, so všetkými dobre vychádzam v Seredi a ja sa nebránim žiadnej spolupráci. Roky však pribúdajú, takže ako hráč sa už asi nevrátim, ale v nejakej inej funkcii prečo nie? Nebránim sa tomu.

Aká by mohla byť tá funkcia? Láka vás trénovanie či skôr funkcionárčenie?

Neviem, ani to neriešim. Ja beriem deň po dni. V tejto dobe sa nedá plánovať ani to, čo bude o týždeň. Nechám to na osud, uvidíme, čo mi prinesie.

Čo je vaša najsilnejšia spomienka zo Serede?

Strávil som tam štyri roky, neviem si vybrať jednu. Na prvom mieste sú všetky víťazné zápasy. Na ihrisku aj mimo ihriska sme tvorili vždy dobrý kolektív a toto bolo najhlavnejšie.

Sereď stále nemá svoj vlastný štadión, hrávali ste vždy v nejakom inom meste, v Myjave, Nitre či Trnave. Ako ste to prežívali?

S cestovaním problém nebol. Otázka znie, kde sme ešte nehrali? Podľa mňa si mužstvo za to zaslúži rešpekt. Sereď vlastne vôbec nehrá doma: hrá na neutrálnom ihrisku a potom vonku. Napriek tomu je stále v prvej lige, takže niečo sa tam robí dobre. Toto by som určite vyzdvihol.