Pondelok, 8. marec, 2021Meniny má Alan, Alana

Košický rodák Jozef Psotka sa z Everestu už nevrátil

Na vrchole Everestu. Jozef Psotka (vľavo) a Zoltán Demján. (Autor: tasr)
Sportnet|Publikované 16. okt 2014 o 00:00

Pred 30 rokmi vystúpili na Everest prví dvaja Slováci. Jozef Psotka pri zostupe zahynul.

Pred 30 rokmi vystúpili na Everest prví dvaja Slováci. Výročie pripadlo na včerajší deň. Žiaľ, košický rodák Jozef Psotka pri zostupe zahynul.

KOŠICE. Ešte sa iba učil horolezeckú abecedu a už bolo jasné, že ide o mimoriadny talent. Ako všetci Košičania, ktorí snívali, že raz sa dostanú do Álp, na Kaukaz či do Himalájí, začínal aj on na Jánošíkovej bašte pri Kysaku, potom nasledovalo lezenie v Zádielskej doline a po ňom tatranské končiare.

V podstate naraz absolvoval dve maturity: tú školskú na Šrobárovej a horolezeckú vo Vysokých Tatrách, ale vtedy ešte nikto netušil, že najvyšší štít planéty mu prinesie slávu, ale zároveň aj smrť.

Pre naše horolezectvo je tento rok spojený s tromi jubileami. Vo februári si pripomenulo nedožité 80. narodeniny košického rodáka Jozefa Psotku, v stredu - 15. októbra - 30. výročie prvého výstupu vtedy ešte československých alpinistov na nt. Everest (8 848 m) Jozefa Psotku a Zoltánan Demjána a o dva dni neskôr zároveň aj tragickej smrti „Juzeka“. Tragickej, ale aj po tridsiatich rokoch stále záhadnej.

Každý, kto ho poznal, vysoko uznával ľudské i horolezecké kvality Juzeka, pod touto prezývkou známeho v kruhu milovníkov hôr.

Už v roku 1967 o ňom písali najvýznamnejšie britské denníky (na rozdiel od našich), keď pri víchrici dostal z Matterhornu (4 482 m) dvoch svojich spolulezcov, tretí, Stanislav Lednár, zahynul pri výstupe.

Pre zlé počasie sa nikto mu neodvážil ísť na pomoc a ani najskúsenejší švajčiarski horskí vodcovia, ktorí pozorne sledovali ďalekohľadmi Psotkov boj o záchranu kolegov neverili, že sa mu to podarí. Pritom za sebou mal úspešný výstup Bonattiho cestou.

Psotka nemohol chýbať ani na najvýznamnejších čs. himalájskych expedíciách, v roku 1971 na Nanga Parbat (8 125 m), v rokoch 1973 a 1976 na Makalu (8 481 m) a v roku 1981 na tretí najvyšší štít zeme - na Kančendžongu (8 603 m).

Tu spoločne s Ľudovítom Záhoranským vytvorili čs. výškový rekord. Psotka mal už vtedy 47 rokov a vrchol zdolali veľmi ťažkou japonskou cestou bez pridaného kyslíku.

Až priveľa otáznikov

Za samozrejmosť môžeme považovať i to, že Juzek Psotka nemohol chýbať ani na I. čs. expedícii na Everest v roku 1984, pričom mal už 50 rokov.

Niektorí z okruhu jeho známych však tvrdia, že mal najlepšiu fyzickú kondíciu zo všetkých účastníkov výpravy a podľa nich mal to byť práve on, ktorému sa podarí splniť hlavnú úlohu expedície.

Na veľké a nemilé prekvapenie však Psotka ako jediný zo všetkých neletel lietadlom do Indie, pretože z neznámych príčin nedostal včas nepálske vízum, ale doslova sa pretrmácal tisíce kilometrov v nákladnom aute s výstrojom a potravinami. Ani táto neplánovaná strastiplná cesta mu neubrala nič z jeho fyzických síl.

Samotnému výstupu neprialo počasie. Tak napríklad ešte pred našimi sa pokúšali vystúpiť na vrchol sveta Holanďania, ale rezignovali.

Po všetkých patáliách sa to nakoniec podarilo trojici J. Psotka, Z. Demján a miestny nepálsky šerpa Ang Rita - v jeho prípade už išlo o druhý úspešný výstup.

Trojica dosiahla vrchol nie klasickou, ale oveľa ťažšou, poľskou cestou v južnej stene s vlastným variantom a bez použitia pridaného (umelého) kyslíka.

V prípade košického rodáka išlo vtedy o najstaršieho človeka na svete (15. októbra 1984 mal J. Psotka 50 rokov, 8 mesiacov a 3 dni), ktorý to dokázal bez podpory doplnkového kyslíka.

Z Everestu zostupovali prakticky každý sám. Demján a Ang Rita sa šťastne dostali až do základného tábora, Psotkovi sa to nepodarilo.

Nikto ho nevidel padať, podľa jednej verzie chcel vo výške 8 000 metrov prenocovať a až na druhý deň zostúpiť dole. Za dátum jeho smrti oficiálne určili 16. október.

Strohé a neúplné informácie sa nijako nepozdávali sestre Juzeka, košickej lekárke MUDr. Eve Psotkovej-Mathéovej.

Táto energická žena si preštudovala všetko, čo sa len dalo. Dokonca si vybavila cestu do Nepálu, kde sa stretla nielen s Ang Ritom, ale aj hlavným šéfom tamojšej polície.

Od začiatku kritizovala celé vedenie čs. expedície Sagarmatha ’84 za hrubé chyby pri organizovaní samotného výstupu na Everest.

Sťažovala sa všade, kde sa len vtedy dalo. Stále je presvedčená, že smrť jej brata nebola dôsledkom nešťastného pádu.

Okrem iného tvrdí, po dlhšom štúdiu vtedajšej meteorologickej situácie a ďalších okolností, po konzultáciách s našimi i zahraničnými poprednými horolezcami, že veľkou chybou bolo čakanie na Ang Ritu v štvrtom tábore za nepriaznivého počasia.

Zároveň tvrdí, že jej brat nezahynul 16. októbra 1984, ako sa to uvádza vo všetkých oficiálnych údajoch, ale až o deň neskôr, pretože sama videla úmrtný list, podpísaný lekárom výpravy, v ktorom sa za dátum smrti považuje 17. október.

Epilóg

Podľa tých, ktorí ho poznali, Juzek bol vraj človek so zázračnou fyzickou kondíciou, nad ktorou si lámali hlavy aj odborníci z Ústavu fyziológie SAV - tí vraj testovali našich horolezcov pred výpravou do Himalájí.

Zaujímavé je i to, že v zozname tých, ktorí vystúpili na Everest bez podpory umelého kyslíka je Psotka uvedený ako 16. horolezec v poradí, Demján o priečku nižšie.

Pred nimi sú iba také alpinistické celebrity ako Reinhold Messner (Taliansko), Peter Habeler (Rakúsko), Hans Engl (SRN), Američan Larry Nielson, traja šerpovia, päť Japoncov, dvaja Austrálčania a jeden Bulhar.

Alpy sú Alpami, Himaláje Himalájami, ale Tatry Tatrami. Tie mal Juzek predsa len najradšej. Bez nároku na odmenu tam odpracoval stovky hodín, z jeho iniciatívy pri Tatranskej Štrbe vyrástla horská chata Nanga Parbat, ktorá v súčasnosti už nesie jeho meno.

Slovenskí horolezci od roku 1985 organizujú Memoriál Jozefa Psotku v behu pod tatranskými končiarmi, ten však jeho sestra ignoruje a roky sa na ňom odmieta zúčastniť ako čestný hosť. Rodné Košice však pre svojho slávneho rodáka zatiaľ neurobili nič.

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články