K mladíkom, ktorí v zeleno-bielom dostali zelenú, patrí aj Marek Jaworek

tápania a úpadku dali zelenú futbalovým mladíkom hlavne z vlastnej liahne. Päť prvých druholigových kôl dalo za pravdu tým, ktorí sa na takúto cestu podujali. Zeleno - bieli sú jednoznačne prekvapením úvodu jesene. Že sú aktuálne v druholigovej tabuľke tretí, na tom má zásluhu aj progres nových tvárí. Medzi tie patrí i Marek Jaworek (na fotografii). Keby tí, ktorí ho nepoznajú, stretli niekde na kúpalisku, asi ťažko by ich napadlo, že je to druholigový futbalista. Dokonca taký, ktorý vtláča v útočnej fáze hernú pečať mužstva. "Jupi", familiárne prezývaný spoluhráčmi, je síce subtílnejšej postavy, zato technicky už v mladom veku vycibrený. Pravda, zďaleka nie je ešte hviezdou, no rozhodne už padol do oka aj mnohým futbalovým odborníkom.

"K role akéhosi tvorcu hry, najmä čo sa ofenzívy týka, som sa dostal postupne," vraví M. Jaworek. "Sprvu ma tréneri stavali do útoku. Po čase ma stiahli na okraj stredovej línie. Konkrétne S. Baran v mladšom doraste Tatrana mi dal iné úlohy. Postupne som sa posúval viac do stredu tejto formácie a mal viac konštruktívnych úloh." Ponúknutej šance ste sa chopili ako sa patrí. Nielen tej v staršom doraste zeleno bielych, lež aj v seniorskom tíme Tatrana Prešov, v ktorom ste debutovali v poslednom stretnutí minulého ročníka na ihrisku ŠKP Devín. "Odohral som v strede zálohy celý zápas. Musím priznať, že som mal veľkú trému." Podľa toho, čo sme vo vašom podaní videli, nezdá sa nám, žeby ste boli nejakým trémistom. Skôr máme pocit, že sebavedomie vám rozhodne nechýba. Dokonca, ako keby ste boli muž bez nervov... "Je to viac zdanie ako pravda. Trému mávam. Najmä po prechode medzi seniorov. Vlastne mával som. Už sa pomaly v tíme adaptujem. Výhodou je, že sa v Prešove vytvára mladá futbalová partia. Medzi skúsenejšími futbalistami nechceme byť len do počtu, ale ukázať, že i v mladšom veku niečo vieme a chceme vo futbale čosi dokázať. Rešpekt je na mieste. Na druhej strane máme niečo naučené z dorastu a keďže je nás tu odtiaľ viac, postupne to môžeme prenášať na ihrisko. Samozrejme, tréneri Gombár a Galko to vycítili, dávajú nám priestor. Čo sa týka tej "nervovej sústavy", nie som až takým pokojným typom ako sa zdá. Verím si, viem čo s loptou dokážem. Preto azda niektoré akcie v mojom podaní vyzerajú chladnokrvne. Ide však skôr o otázku sebavedomia. Isteže, nie vždy všetko vychádza. Na poste, ktorý obhospodarujem, je treba stále hrať nohami i hlavou. Nuž sa snažím o čo najlepšiu symbiózu toho." Najbližšie príde do Prešova Rimavská Sobota so skúsenými futbalistami Pisárom, M. Stašom, Pintem, Desiatnikom a ďalšími. Ani takýto výpočet mien vás nezvykne rozhodiť? "To netvrdím. Povedal by som, že práve takéto osobnosti ma vedia vyburcovať, ukázať sa pred nimi." Zatiaľ ste dali jediný druholigový gól. Aj ten v spomínanom zápase Devínu. V tejto sezóne na svoj premiérový len čakáte... "Mojou úlohou je v prvom rade zásobovať spoluhráčov predo mnou kvalitnými prihrávkami. Góly zatiaľ dávajú útočníci. Šance som mal aj ja, no stále ostávam gólovým čakateľom. Hádam sa čoskoro, možno už v súboji s Gemerčanmi dočkám..."