Jubiluje legendárny brankár, ktorý bol sám postrachom brankárov

KOŠICE. Všetkých svojich bývalých spoluhráčov, členov Olympijského klubu Košice i priateľov včas informoval, že oslavy jeho životného jubilea budú až v januári.

Či chcel, či nie, Anton Švajlen musel plánované posedenia na počesť svojej osemdesiatky, ktorej sa dožil 3. decembra, odložiť o mesiac neskôr.

Vyžaduje si to jeho zdravotný stav a práve teraz absolvuje kúpeľný pobyt na Sliači.

Okrem toho niekoľko hodín pred odchodom na liečenie ho zastihla preňho mimoriadne smutná správa o náhlom úmrtí jeho dlhoročného spoluhráča v mužstve VSS Košice, priateľa a zároveň suseda v košickej mestskej časti Podhradová Jána Strausza.

Veď obaja spolu si už naplánovali aj oslavy svojich jubilejných narodenín, pričom účasť jedného na sviatku druhého sa považovala za úplnú samozrejmosť...

Početná prisilná konkurencia

Švajlen sa 3. decembra zaradil medzi kvinteto žijúcich košických futbalistov, ktorí pôsobili v najvyššej čs. súťaži a majú aspoň 80 rokov.

Je z nich najmladší – pred ním sú Ján Polgár, Gejza Csakváry, Ján Gajdoš a Július Kánássy.

Pri takýchto významných životných medzníkoch sa tradične bilancuje a čerstvý osemdesiatnik má toho za sebou dosť.

Má byť na čo aj patrične hrdý, veď minimálne desaťročie patril medzi brankársky výkvet Československa.

Na druhej strane napriek tomu mu zostavovatelia reprezentačných výberov nevenovali toľko pozornosti, koľko si z ich strany zaslúžil.

Ako sám aj dnes s odstupom času hovorí, v časoch jeho brankárskeho zenitu každý prvoligový tím mal medzi tromi žrďami muža, na ktorého sa mohol plne spoliehať.

Či však, napríklad, ostravský Schmucker bol lepší než Švajlen, to je nezodpovedaná otázka aj dnes, teda po celých desaťročiach.

Brankár Baníka Ostrava však možnosť chytať v reprezentačných tímoch dostával oveľa viac.

Jubilant síce trikrát nastúpil za B-mužstvo ČSSR, i keď z pohľadu nominovaných hráčov to žiadne béčko nebolo.

Stačí spomenúť takých jeho spoluhráčov ako Cvetler, Pivarník, Milan Urban, Levický, V. Masný, J. Zlocha, Štrunc, Migas...

Mená všetkých týchto spomenutých sú navždy zapísané na svetlých stránkach kroniky čs. futbalových dejín.

Vychytal Brazíliu, domov prišiel iba s diplomom

Predsa sa len dostal na olympijské hry, a to už samo osebe predstavovalo uznanie hráčskych kvalít.

Švajlen ich potvrdil v jedinom stretnutí v Tokiu, v ktorom nastúpil. Bolo to proti Brazílii, nad ktorou ČSSR vyhrala 1:0, teda si udržal čisté konto. Napriek tomu už ďalšie príležitosti nedostal.

Teda zo šiestich stretnutí, v ktorých viedla cesta našej olympijskej reprezentácie v Tokiu od skupiny až do finále, dostal príležitosť iba v tomto jedinom.