Jednou kvalifikáciou sa hádzaná nekončí

Aj keď všetka česť Zoltánovi Heisterovi za to, čo dokázal za poltucet rokov spraviť s mužským hádzanárskym národiakom, v trénerskej branži nikdy nemal povesť uznávanej osobnosti. Trénerskú dlhovekosť mu absencia odbornosti nemohla zaručiť, a keď z kabíny národného tímu začali prenikať na svetlo sveta aj vzťahové problémy s hráčmi, jeho dni na stoličke slovenskej reprezentácie boli zrátané. Úlohu prebojovať sa na tretie majstrovstvá sveta v rade dostala nová trénerská dvojica Peter Dávid a Ján Kolesár.

KOŠICE. Na túto tému sme sa pozhovárali aj s prezidentom Slovenského zväzu hádzanej Jaroslavom Holešom.

„Zoltán Heister za tých šesť rokov dosiahol veľmi veľa, a my by sme boli veľmi radi, keby noví tréneri dokázali nadviazať na tie postupy na majstrovstvá sveta či Európy. K mužstvu prichádzajú ľudia, ktorí majú viac trénerských skúseností, jednak Peter Dávid z bundesligy a Janko Kolesár v podstate ako stále hrajúci tréner z domácej súťaže, takže verím, že tento mančaft získa s nimi vyššiu hernú kvalitu. Ale to sú všetko predpoklady, čo sa naozaj udeje na palubovke, to uvidíme,“ vraví zväzový šéf.

Bol by to neúspech

Prvá „domáca úloha“ pre prvoročiakov na „vysokej škole hádzanárskej“ je mimoriadne náročná, ale za zle vyriešenú baráž o majstrovstvá sveta v Španielsku s Bieloruskom ich rozhodne nečaká vyhadzov.

„Papierovo by sme mali byť silnejší ako Bielorusi, to určite, ale je to šport. Verím, že chlapci urobia všetko pre to, aby sme postúpili na majstrovstvá sveta.“

Jaroslav Holeša však nepodceňuje bieloruskú prekážku. „V minulosti sme mali napríklad podobného súpera v Ukrajincoch, s ktorými sme doma prehrali, ale na Ukrajine chlapci dokázali vyhrať a ukázali veľkú morálnu silu i bojového ducha, takže naozaj verím, že cez Bielorusov postúpime. I keď v tom optimizme nás trošku brzdia zranenia Petra Kukučku a Csabu Szücsa, v podstate tvorcov hry. Ale ja osobne budem považovať za neúspech, ak by sme sa na majstrovstvá sveta nedostali. Áno, pre novú trénerskú dvojicu je to naozaj ostrý štart, ale oni sú na takýto tlak zvyknutí, lebo pod tlakom, ako tréneri, žijú stále. Pre novotvoriaci sa tím, pod novým vedením, by bol postup na MS výborný impulz do budúcnosti. A keď sa to nepodarí? Aj prehry posúvajú človeka dopredu, lebo ho nútia zlepšovať sa, pracovať ďalej, lebo jednou kvalifikáciou sa hádzaná nekončí.“

Devíza do budúcnosti

Stávka na Košice a modernú (a hlavne veľkú) Steel Arénu by sa slovenskej reprezentácii tiež mohla vyplatiť.

„My sme limitovaní povrchom, lebo kvalifikačné zápasy sa musia hrávať na povrchu, ktorý je určený hádzanárskou federáciou, takže v podstate môžeme hrávať len v Hlohovci, Považskej Bystrici, Prešove, alebo vo veľkej hale, kde vieme rozprestrieť podlahu, ktorú náš zväz vlastní. Košice sme minulý rok vyskúšali, a bolo to fantastické, ako tá atmosféra hnala chlapcov dopredu. To je devíza, na ktorú staviame aj teraz. Košice, ako mesto, nás prijali veľmi dobre, pán primátor je veľmi ústretový človek, takže tu máme vytvorené maximálne dobré podmienky. Divácke zázemie je fantastické, takže verím, že nám to pomôže, aj do budúcnosti.“

Ešte k tomu povrchu. Nesporne je to kvalitný materiál, ale problémom môžu byť nalepené reklamy, ako bolo vidieť počas „Final 4“ Ligy majstrov, na ktorých sa hráčom šmýkalo a hrozili zranenia.

„My reklamy na hracej ploche na tento zápas nebudeme mať, lebo využijeme nový 'ledkový systém', ktorý nám stačí na prezentáciu reklamných partnerov. Nálepky na povrchu nebudú, čím sa vyvarujeme pošmyknutiam hráčov i prípadným zraneniam,“ vraví Jaroslav Holeša.