Jantek: Pomalými krokmi musíme budovať sebavedomie

Vranov padol na tabuľkové dno. Tréner M. Jantek otvoril po zápase s Prešovom otázku ambícií a budovania nového sebavedomia.

VRANOV. Po prehre s juniorkou 1. FC Tatran Prešov sa MFK Vranov prepadol na tabuľkové dno III. futbalovej ligy.

Navyše hráči utrápeným výkonom potvrdili, že magickú jar rozfúkal jesenný vietor ako opadané lístie.

V domácom tábore môžu objektívne konštatovať, že pri druhom góle, pri ktorom asistoval rozmočený terén, či po hlavičke Šama po zmene strán do brvna, sa im šťastena otočila chrbtom, ale pravdou je aj to, že o jej priazeň nežiadali s futbalovým šarmom.

Hra na náhodu bez pohybu, ponuky na kombináciu, ťažké alebo nepresné prihrávky nemohli dostať behavých a obetavých Prešovčanov pod tlak.

Hostia sa predviedli vo viacerých momentoch ako hravé mužstvo, keď pri chuti bol predovšetkým Baran, no pod taktovkou Miroslava Luberdu pracovali spoľahlivo i v defenzíve.

História je plná príkladov, keď polčasových 0:2 neznamenalo koniec zápasu, lenže Vranovu nádej na obrat súdená nebola.

Na ťažkom teréne mohla viesť cesta cez štandardky a tých domáci mali v druhom polčase niekoľko, ale s výnimkou dvoch hlavičiek Šama veľa rozruchu v pokutovom území súpera nespôsobili.

„Nie je hanba prehrať s lepším súperom a Prešov bol dnes silným mužstvom s mladými hráčmi ochotnými behať, pracovať na sebe, bojovať o možnosť hrať v prvom tíme... Myslel som si, že terén bude vyhovovať viac nám, ale v konečnom dôsledku sme nedokázali reagovať na pohyb ofenzívnych hráčov, čo nakoniec rozhodlo. Mrzí ma však druhý lacný gól, ktorý rozhodol o osude zápasu. Ísť do druhého polčasu s mankom 0:1 by nebolo problémom, ale dvojgólový rozdiel s tak kvalitným súperom sa už maže ťažko. V druhom polčase sme hrali ofenzívnejšie a škoda je brvna Šama, pretože za stavu 1:2 sme ešte mohli niečo s výsledkom urobiť. Dnes vyhralo lepšie mužstvo. Vôľa a nasadenie boli z našej strany v poriadku, no momentálne nám chýba kvalita v ofenzíve,“ hodnotil tréner MFK Vranov Miroslav Jantek.

Ako ďalej

Najjednoduchšie by bolo napísať, že viac strachu ako ofenzíva Vranova v nedeľu vzbudzuje prvácky Šlabikár.

Za prvé, hráči, ktorým v jari tribúny tlieskali, si zaslúžia viac rešpektu, a za druhé, problém má hlbšie korene.

Každý, kto rozumie hráčskej duši musí pochopiť, že bilancia mužstva po piatich kolách nie je náhodná.

Kým v iných kluboch je rotácia hráčov samozrejmosťou, M. Jantek môže pri úzkom kádri o takomto komforte snívať.

Bez ohľadu, či ide o svetové meno alebo futbalistu z III. ligy, každý si potrebuje oddýchnuť mentálne, fyzicky, no takýto luxus je pre Vranovčanov tabu.

Kľúčové osobnosti nie sú v top forme a herný prejav zákonite trpí. Aj preto otvoril otázku ambícií v tejto sezóne.

„Ťažko sa porovnáva jar a táto časť súťaže, lebo ani ja sám neviem definovať motiváciu, ako to bude s futbalom vo Vranove ďalej. V jari sa chcelo mužstvo zachrániť, zmobilizovalo sa a v súťaži sa udržalo. Teraz ani sami nevieme, či je ambíciou súťaž iba dohrať a začať budovať nový tím alebo sa máme pokúsiť uhrať umiestnenie do 6. miesta. Hráčov mi je istým spôsobom ľúto, lebo hrať bez motivácie sa nedá, preto sa musí určiť cieľ. Ak však chceme ísť hore, musí to vyzerať inak. Nemôžeme pracovať s 13 hráčmi, lebo konkurenčný tlak nevytvoríme. Hrajú najlepší, ktorých máme a ďalej kvalita chýba. Možno by bola ideálnejšia cesta pracovať na novom kolektíve, ktorý v priebehu 2 – 3 rokov bude mať snahu ísť vyššie. Z tohto pohľadu by nás prehra nemala rozhodiť natoľko, aby sa mužstvo nedalo dokopy. Pravdou je, že sme sa dostali do krízy, ale na druhej strane horšie to už byť nemôže... Pomalými krokmi musíme budovať sebavedomie, aby bolo opäť radosťou sa na nás pozerať,“ dodal M. Jantek.