Igor Kočiš sa stal v Indii znovu majstrom sveta

Kulturista Igor Kočiš je už päťnásobným majstrom sveta. Svoju bohatú zbierku rozšíril o najcennejší titul v Indii počas víkendového svetového šampionátu. V Bombaji vyhral Košičan kategóriu do 70 kilogramov.

KOŠICE. Slovensko je v kulturistike momentálne najúspešnejšia európska krajina. Potvrdil to aj svetový šampionát v indickom Bombaji. Košičan Igor Kočiš vystúpil na stupienok najvyšší. Vyhral kategóriu do 70 kilogramov. A tak sa domov vrátil s pocitom zadosťučinenia.

Dlhodobo ste sa pripravovali na súťaženie v kategórii do 75 kilogramov. Kedy a prečo ste sa definitívne rozhodli vrátiť o jednu kategóriu nižšie?

„Tá voľba prišla len týždeň pred majstrovstvami sveta na nominačných pretekoch. Zvážili sme, že by bolo možné ísť s kilami dole a v sedemdesiatke boli moje vyhliadky predsa len lepšie.“

Bolo by z toho zlato, aj keby ste ostali v 75–ke?

„Zrejme nie, teda určite, lebo túto kategóriu vyhral opäť Egypťan. Rovnako ako pred rokom. A čo som si všimol, ešte sa dokázal zlepšiť.“

Dalo vám zabrať na poslednú chvíľu zhodiť štyri kilá a byť tak v limite?

„Vždy je to náročné. Mal som nadváhu. Do Indie som prišiel s tým, že mám tri kilá navyše. Ale nebál som sa, že to nezvládnem. Kilá však nešli dole horúcim kúpeľom, taká teplá voda tam netiekla. S Cibuľom sme boli v saune. Opakovane. Dalo to zabrať, bol som po hodine dosť malátny. Poznal som ten pocit, keď nemáte energiu. Ale stálo to za to, mám opäť zlato.“

Boli ste vo finále na národnom kriketovom štadióne v napätí do poslednej sekundy?

„Úplne. Nebol som si víťazstvom vôbec istý. Ostali sme tam pri vyhlasovaní výsledkov už len dvaja. Medailu som mal v suchu, ale popravde čakal som, že skončím na druhom mieste. Počúval som síce predtým, že to vyhrám, že som najlepšie pripravený, no ja na takéto reči nedám.“

Do Indie ste išli ako štvornásobný majster sveta. Z tohto pohľadu je pre vás iné umiestnenie ako víťazstvo istým sklamaním?
„No ak by som teraz nevyhral, bolo by to aj moje osobné sklamanie. Lebo veľa ľudí mi verilo, podporujú ma, fandia mi. Aj kvôli nim som musel mať tie najvyššie ambície.“

Akú motiváciu má vlastne päťnásobný majster sveta? Stále vás lákajú amatérske pódiá? Nechcete to skúsiť medzi profesionálmi?

„Myslím, že ešte som vrchol nedosiahol. Viem, že čo sa týka formy, stále sa dokážem zlepšovať. Vidím tam rezervy. A chcem prejsť do kategórie do 75 kilogramov a aj tam byť úspešný a vyhrať. Je veľa kulturistov, ktorí aj po jednom, dvoch úspešných rokoch prejdú k profíkom, ale potom zapadnú. Nemám problém s tým, že ostanem medzi amatérmi, aspoň kým mám dostatočné podmienky na prípravu.“

V Indii ste boli na šampionáte po druhý raz v kariére. Niečo sa za tých osem rokov zmenilo?

„Pribudli výškové budovy. Ale nemohol som prehliadnuť tú chudobu. Tú strašnú špinu. A ten často až neznesiteľný smrad.“

Vďaka kulturistike ste pochodili kus sveta, ale Indiu by ste si zrejme ako dovolenkovú destináciu nevybrali...

„To určite nie. Tam by som sa ako turista nevrátil. Videl som oveľa príjemnejšie miesta.“

Napriek tomu dokáže India vytvoriť kulturistom také podmienky, že sa tam vrcholné podujatie konalo opäť...

„Čítal som niekde, že tri percentá obyvateľov krajiny vlastnia 97 percent majetku Indie. A keď sa v tej úzkej skupine bohatých nájde niekto kto podporí kulturistov, tak môžu organizovať aj majstrovstvá sveta. Tento šport je v krajine populárny, Indovia sa na poslednom podujatí dostávali do prvej šestky, doma majú na prípravu vytvorené veľmi dobré podmienky.“

Na aký okamih budete po návrate z Bombaja spomínať?

„Na cestu z hotela, ktorý bol mimo centra na súťaž. Išli sme vlakom, loďou a potom aj rikšou. A s tou rikšou to bol zážitok. Premávka je v Indii čudná, semafory nepodstatné. Tam si každý jazdí ako chce, našťastie sme to v zdraví prežili.“