BRATISLAVA/KARLSTAD. V zámorí strávil osem rokov. Napriek veľkej snahe sa nedokázal dlhodobo usadiť v NHL. Vystriedal tri kluby, ale zväčša bol súčasťou farmárskych tímov. 

MARIÁN STUDENIČ odohral v najlepšej lige sveta za New Jersey, Dallas a Seattle dovedna 46 zápasov a získal šesť bodov. 

V AHL, kde bol vlani najproduktívnejší Slovák, pozbieral 160 bodov v 271 dueloch. 

Pred aktuálnou sezónou sa vrátil do Európy a upísal sa švédskemu Färjestadu. Na severe Európy sa mu darí. Po 46 zápasoch patrí medzi najproduktívnejších hráčov celej ligy. 

V auguste pred kvalifikáciou na ZOH 2026 dostal reprezentačnú pozvánku, s radosťou ju prijal. Do turnaja však nenastúpil, pred prvým zápasom sa rozhodol odísť z tímu pre nespokojnosť s úlohou, ktorú dostal.

„Nehnevajte sa, ale na tému reprezentácia sa nechcem rozprávať,” hovorí s odstupom času v rozhovore pre Sportnet. 

V zámorí ste strávili dlhé roky, pred aktuálnou sezónou ste sa rozhodli vrátiť do Európy. Vnímate po čase rozhodnutie ako správne?  

So svojim rozhodnutím som maximálne spokojný. Mám pred sebou ešte veľa zápasov, play-off, ale zatiaľ je v tento daný moment všetko veľmi dobré. Sezónu budem hodnotiť neskôr, ešte je pred nami veľa práce. 

Bol pred odchodom zo zámoria o vás ešte záujem?  

Keď som odchádzal, mal som ešte ponuky v Amerike, ale rozhodol som sa, že stačilo. Nastavil som si tak hlavu. 

Záujem o mňa bol, ale ja som už nemal motiváciu, tak som sa rozhodol zmeniť prostredie. Chcel som zobrať hokej z inej stránky. 

VIDEO: Prvý gól Mariána Studeniča v NHL

Zmluvu s Färjestadom ste podpísali hneď 1. júla. Mali ste ponuky aj z iných európskych krajín?  

Mal som aj iné ponuky, ale zameral som sa na Švédsko. Hokej tam, a liga ako taká, sa mi vždy páčili. Po prvom kontakte s generálnym manažérom vo Färjestade ma to utvrdilo v tom, že to môže byť pre mňa dobrý krok. 

Navyše, hrať v dobrom tíme bolo pre mňa dôležité a klub sa vždy pohybuje v boji o titul. Som veľmi rád, že som sa takto rozhodol. 

Hovorí sa, že do NHL je ťažké sa dostať a ešte ťažšie je v nej zotrvať. Vidíme to teraz aj na príklade Šimona Nemca, ktorý sedí na tribúne, alebo Miloša Kelemena a Patrika Kocha, ktorí sa vrátili do Česka. Vy ste si podobné situácie zažili na vlastnej koži. Akú veľkú rolu v tom hrá psychická odolnosť?  

Je to presne tak, ako hovoríte. Časom som zistil aj ja, že toto porekadlo je veľká pravda. 

Každý hráč má inú cestu. Ja som tam podľa môjho názoru vydržal veľmi dlho. Ak sa chcete dostať do NHL a byť tam úspešný, musí si sadnúť veľa vecí. Niekedy sú to ale veci, ktoré hráč nemá vo svojich rukách. 

Ja som tam odovzdal vždy všetko, aj napriek tomu sa mi to nepodarilo. Ale nezrútil sa mi svet, bola to pre mňa obrovská skúsenosť a idem ďalej. 

Niekto má smolu na trénera, inde je zase nabitý káder. Čo rozhodovalo vo vašom prípade?  

Ťažko povedať. V každom tíme je veľa dobrých hokejistov a hráči z farmy to majú náročné. Pokiaľ nie ste výber v prvom kole draftu, nedostávate veľa príležitosti. 

Väčšinou čakáte, kým sa niekto zraní a potom nastúpite vo štvrtej päťke. Vyhrabať sa odtiaľ je naozaj ťažké. Hráči pred vami majú dobré kontrakty a vy im musíte zobrať prácu. Tak to tam funguje. 

Ak by ešte prišla ponuka z NHL, boli by ste ochotný vrátiť sa do zámoria?  

Momentálne nad tým vôbec neuvažujem. Aktuálne som tu a teraz a každý deň sa snažím urobiť čo najviac pre súčasný klub. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. 

Keď ste už prešli na druhú stranu oceánu a vidíte, že sa vám darí, neľutujete, že ste neodišli do Európy skôr?  

Ja si myslím, že nie. Všetko bolo tak, ako malo byť. Bolo to dobre naplánované. Výhodou hrania na farme bolo, že som dostal na ľade veľký priestor. Vyhral som sa. 

Aj keď som za posledné dva roky odohral minimum zápasov v NHL, nemyslím si, že som bol horším hráčom, naopak. Zobral som to z druhej strany a snažil som sa využiť pôsobenie na farme vo svoj prospech. 

Stále som mal veľa času pred sebou a do Európy som chcel prísť čo najlepšie pripravený. Vďaka tomu som sa veľmi zlepšil. 

Vo Färjestade od začiatku sezóny predvádzate dobré výkony a hráte v hernej pohode. Ste v tíme spokojný?  

Áno, som veľmi spokojný. Snažím sa ísť deň po dni, od zápasu k zápasu a robiť to, čo najlepšie viem. Prišiel som tu s nejakým cieľom. Ak sa naplní, potom budem ešte viac spokojný. 

Ak môžete prezradiť, s akým?  

Chcel by som vyhrať titul vo švédskej lige. 

Keď sa venujete športu, vždy chcete vyhrávať, ale niekedy aj prehráte. Je to prirodzený vývoj. Síce sme prehrali vo finále Ligy majstrov, ale túto skúsenosť môžeme využiť v play-off domácej súťaže. 

Pred koncom základnej časti sa pohybujete v TOP 10 bodovania celej ligy. Čomu to pripisujete?  

Ako som už povedal, určite tomu pomohli aj posledné dve sezóny na farme, kde som sa vyhral. Prešiel som si mnohými situáciami, na ktoré teraz viem reagovať. 

Okrem vás má Färjestad v najlepšej desiatke bodovania až štyroch hokejistov a tím je na 3. mieste v tabuľke. Je vedenie spokojné s výsledkami?  

Myslím si, že áno. Aj keď v lige by sme mohli byť trochu lepší. Teraz vo februári sme mali ťažšie chvíle, keď sme nevyhrali päť zápasov v rade. Navyše, prehrali sme aj vo finále Ligy majstrov. 

Stále na sebe pracujeme. Blíži sa play-off, zameriavame sa na detaily hry, ktoré nám vo vyraďovacej časti hry môžu pomôcť. Je to iná súťaž, tak uvidíme, ako budeme úspešní. 

Väčšinu profi kariéry ste hrali v Kanade a USA. Ako vám sedí švédska liga a štýl hokeja na severe Európy?  

Je to iný štýl hokeja ako v Amerike. Na začiatku mi chvíľu trvalo, kým som si zvykol, ale teraz je to už super. Naučil som sa, ako byť na ľade úspešný. 

Celkovo to ale hodnotím veľmi pozitívne. Či už úroveň ligy, ale aj starostlivosť o hráčov. Je to tu na vysokej úrovni. 

V najnovšom rebríčku hokejových líg figuruje švédska SHL na 3. mieste, AHL je na piatej pozícii. Vyskúšali ste si obe. Ak by ste ich mohli porovnať, v čom sú hlavné rozdiely?  

Asi by som povedal, že AHL je o trochu rýchlejšia, priamočiarejšia a, samozrejme, aj tvrdšia. Je to aj tým, že sa hrá na menšom klzisku. 

Vo Švédsku sa zase veľmi dobre bráni, to znamená, že je ťažšie sa presadiť v útočnej fáze. Tímy často hrajú pascu a strážia stredné pásmo. 

V AHL je aj veľa mladých hráčov, v SHL sú zase skúsenejší hokejisti, čo vidno na práci s pukom, aj bez neho. 

Spomenuli ste Ligu majstrov. Počas ročníka ste v nej pôsobili suverénnym dojmom. Pred týždňom ste hrali vo finále, kde ste podľahli Zürichu 1:2. Čo chýbalo, aby ste sa postavili na európsky vrchol?  

Finálový zápas bol veľmi vyrovnaný. Hralo sa na jeden zápas a rozhodli malé detaily. Mali sme šance, dokonca sme trikrát trafili tyčku. Možno keby tie pokusy skončili v bránke, dopadlo by to inak. 

Na konci to bolo celkom smutné. Ale myslím si, že dostať sa do finále bol veľký úspech. Skončiť druhý v Európe vôbec nie je zlé a je to pekný výsledok. 

Vy sám ste v CHL nazbierali deväť bodov a patrili ste medzi najproduktívnejších hráčov tímu. Aká bola pre vás skúsenosť porovnať sa s top tímami v Európe?  

Bolo to iné. Od skupinovej fázy sme narazili na rôzne herné štýly. Aj pre mňa to bolo dobré. Videl som, ako jednotlivé tímy hrajú a mohol som sa s nimi porovnať. 

Hokejová Liga majstrov na rozdiel od futbalovej bojuje o priazeň fanúšika. Aký ohlas mal vo Švédsku postup Färjestadu do finále? 

Musím priznať, že ani tu vo Švédsku nie je veľmi populárna. Hodnotím to najmä na základe diváckeho záujmu. Na ligový zápas príde 8-tisíc fanúšikov, na play-off Ligy majstrov nebola ani polovica. Takže vidím, že ľudia o to nemajú záujem. 

Má Liga majstrov podľa vás budúcnosť?  

Podľa mňa je to pekná myšlienka. Neviem, prečo to ľudia nevnímajú rovnako. A či má budúcnosť? To asi nie je otázka na mňa, musia si to vyhodnotiť kompetentní ľudia. 

New York, Austin, Dallas, Seattle, Kalifornia a teraz Karlstad. To je asi veľký rozdiel. Ako ste si zvykli na život vo Švédsku?  

Ja som v Amerike začal v Binghamtone (smiech), čo nie je najlepšie miesto na život. Našťastie, najskôr som bol v tom horšom a potom som sa dostal do lepších miest. 

Mne osobne sa v Karlstade veľmi páči. Nie je to veľké mesto, ale je tu všetko, čo človek potrebuje. Počasie je jedna vec, ale ja som sem prišiel hrať hokej a s tým súvisí aj všetok môj čas. 

Ak sa pozriem iba na hokejovú stránku, tak je to zatiaľ najlepšie miesto, kde som pôsobil. Ľudia v meste milujú hokej, sú skvelí fanúšikovia a ja sa nemôžem sťažovať. 

Peter Cehlárik viackrát hovoril, že by si vedel vo Švédsku predstaviť žiť aj po kariére. Zdieľate rovnaký názor?  

Určite áno. Ja som si to tu rýchlo obľúbil, veľmi sa mi tu páči. Ak bude možnosť ostať tu dlhšie, určite budem rád. 

V SHL aktuálne pôsobia okrem vás ešte traja Slováci - Marek Hrivík a Peter Cehlárik v Leksande, Michal Svrček v Brynäs. Stretli ste sa s nimi počas sezóny?  

Keď hráme proti sebe, tak sa vždy aspoň v krátkosti porozprávame. Škoda, že tu nie je viac hráčov zo Slovenska. Pre mňa je to potom vždy o trochu väčšia motivácia (úsmev). 

Hrivík pôsobí vo Švédsku už šesť rokov, Cehlárik tam hral už ako junior. Pýtali ste sa ich na podmienky v krajine a lige pred príchodom?  

Áno, komunikoval som s nimi. Rozprával som sa najmä s Hrivom (Marek Hrivík, pozn. red.). Pýtal som sa ho veľa vecí a aj to potom zohralo rolu v tom, že som sa sem rozhodol ísť. 

V prvom tíme tabuľky Brynäs pôsobí mladík Michal Svrček. Na konci januára ste proti sebe hrali (1:3). Čo hovoríte na jeho výkony?  

Musím sa priznať, že som o ňom najprv nevedel. Dozvedel som sa to až z internetu. Som rád, že sa mu darí a že v tak mladom veku hrá tak dobrú súťaž. Dúfam, že mu to vydrží. Myslím, že proti Brynäs ešte budeme hrať, tak sa s ním porozprávam. 

Aktuálne sa nachádza v draftovom ročníku. Vy ste boli draftovaný v roku 2017. Odvtedy sa síce veľa zmenilo, ale čo by ste mu poradili na jeho ceste do zámoria?  

Hlavne nech má radosť z hokeja a nech si to užíva. Keď vidím aj v našom tíme mladých hráčov, berú to veľmi vážne a sú na seba až príliš tvrdý. 

Ja ako mladý som to vnímal rovnako, bol som na seba prísny, namiesto toho, aby som si to užíval.