Slovenský tréner v NHL. Roky to znelo ako sci-fi – od poslednej stredy je to realita.

Keď Anaheim Ducks zháňali nástupcu Sudarshana Maharaja, dostali pozitívne recenzie na PETRA BUDAJA. Ten bol trénerom v AHL na farme Colorada. Slovo dalo slovo, interview vyšlo nadmieru a pohľad na výsledky bývalého slovenského brankára to napokon spečatil. 

V Kalifornii dostal dôveru a môže tam zahviezdiť opäť, ako svojho času v drese Los Angeles Kings. Budaj sa v rozhovore pre Sportnet podelil o pikošky zo zákulisia rokovaní, poodhalil, ako vyzerá práca brankárskeho kouča a prezradil, aký má pocit z nového zverenca a čerstvého majstra sveta Lukáša Dostála.

Gratulujeme k novej práci v NHL. Dá sa povedať, že si plníte sny aj po kariére? 

Je to pre mňa veľká česť byť brankárskym trénerom v NHL. Každý tréner, ktorý začne trénovať, má záujem rásť, stúpať a dostať sa čo najvyššie. Teším sa. Bol to taký môj sen potom, ako som skončil kariéru brankára. Som veľmi šťastný a vďačný.

Ako prebiehali rokovania medzi vami a Anaheimom? Čím ste ich zaujali? 

To je skôr otázka na generálneho manažéra a brankárskeho trénera. Kontaktovali ma, pýtali sa, či by som mal záujem. Povedal som, že samozrejme áno. Pôvodne som sa chcel dostať do A-tímu v Colorade, kde som viedol tím AHL, no to miesto bolo zaplnené. Keď sa ozval Anaheim, mali sme interview. 

Vďaka Pánu Bohu som mal v AHL sezónu s dobrými výsledkami. Dva roky som pracoval s fínskym mladíkom Justusom Annunenom a podarilo sa mu dostať sa do NHL. V Colorade sme navyše mali dobré vzťahy, pomáhal som robiť skauting, pomáhal som s draftom. 

Interview s Anaheimom bolo veľmi dobré. S trénerom, ktorý teraz trénuje v Anaheime, som pracoval v Colorade Eagles. Hovoril o mne veľmi dobré veci a navrhol generálnemu manažérovi Patovi Verbeekovi interview. Verím, že je to začiatok dobrej spolupráce 

Trénerstvu sa v profesionálnej sfére venujete len tri roky, to sa dá považovať za raketové tempo. 

(smiech) Niekedy tie veci trvajú omnoho dlhšie, samozrejme. Som veľmi vďačný, že už po troch rokoch som sa dostal hore. Je to úžasná vec. Človek musí rásť. 

Je rozdiel byť hráč a byť tréner. Pamätám si, že ako hráč som veľmi nevnímal, čo tréneri musia robiť a ako vyzerá kolobeh sezóny z ich strany. To som sa musel naučiť, zmeniť prístup k niektorým veciam. Tie tri roky na farme mi v tomto veľmi pomohli. Každým rokom som získaval skúsenosti. 

Teším sa na prácu v Anaheime. Bude to náročná sezóna - máme mladé mužstvo, ale perspektívne. Verím, že budem brankárom pomáhať chytať dobre, aby sme vyhrávali zápasy a aby sme sa ako mužstvo dostali čo najvyššie.

Od hokeja ste v podstate nikdy neodišli, krátko po skončení kariéry ste sa dali na trénerskú dráhu. Bol to váš plán alebo ste sa k tomu dostali spontánne? 

Keď som skončil kariéru, prvé dva roky som robil kempy, privátne lekcie pre mladých brankárov. Potom sa mi ozvali Colorado Avalanche, či by som mal záujem robiť vývojového trénera pre brankárov, čo som hneď prijal. 

Človek, keď skončí kariéru, má stále chuť byť v tom hokejovom kolotoči. Láka ho to naspäť, lebo od detstva sa v tom pohybuje a chýba mu to. Ja osobne som vždy chcel pomáhať brankárom získavať méty, dosahovať svoj potenciál. Vedomosti, ktoré som získal, teraz môžem odovzdať mladšej generácii. Snáď im to prospeje, aby mohli rásť ako brankári aj ako ľudia. 

Mnohí hokejisti skončia kariéru s tým, že chcú mať pokoj a byť pri rodine. Vás táto práca v tomto neobmedzuje?