V NHL platí, že najviac roboty často odvádzajú hráči, o ktorých sa hovorí najmenej. MARTIN FEHÉRVÁRY túto rolu pozná dokonale. 

Vlani sa pred play-off zranil, no ešte skôr, než Washington vstúpil do série proti Montrealu, tréner Spencer Carbery ho označil za „neospevovaného hrdinu tímu“.

„Veľmi dobre sa to počúva. Dáva mi dôveru a ja sa mu ju snažím vrátiť výkonmi a prácou,“ hovorí dnes Fehérváry s typickou skromnosťou. 

Je to veta, ktorá presne vystihuje jeho hokejový profil – žiadne veľké gestá, ale poctivá robota, ktorá drží systém Capitals pokope.

Aj preto je Fehérváry v prvej obrannej dvojici, hrá najťažšie minúty proti súperovým hviezdam a pritom ostáva jedným z najstabilnejších Slovákov v NHL. 

Do toho sa sústredí aj na novú výzvu v osobnom živote - pripravuje sa na príchod prvého dieťaťa.

VIDEO: Rozhovor s Martinom Fehérvárym

Zastihli sme vás počas sviatočného dňa. Ako Slovák prežíva Deň vďakyvzdania v Amerike? Držíte sa tradícií – moriak, pečenie a podobne?

Úprimne, s priateľkou to veľmi neprežívame. Oddychujeme. Program v Amerike, a najmä ten v NHL, je náročný, takže sme radi, keď máme voľnejší deň. Ráno sme mali tréning, popoludní už len relax. Nie je to naša slovenská tradícia, preto k tomu neprikladám veľkú váhu.

Na začiatku ročníka ste dosiahli pekný míľnik – 300 zápasov v NHL. Čo pre vás znamená pôsobiť v najlepšej lige sveta?

Som za to nesmierne vďačný. Celý život som o tom sníval a veľmi si vážim, že tu môžem byť – aj v takej organizácii, ako je Washington. Cítim sa tu ako doma. Nemám sa na čo sťažovať. Život ide teraz tým správnym smerom.

Spomenuli ste si v ten večer aj na váš premiérový zápas v NHL?

Jasné. Spomínam naň často. Pripomína mi, aký som šťastný, že tu môžem hrať a aký život vediem. Prvý zápas je len jeden a už je to pár rokov, takže je príjemné si to občas pripomenúť.

Pred pár dňami ste skórovali proti Columbusu – bol to váš druhý gól v sezóne. Góly nestrieľate často, o to viac si ich potom užijete?

Každý gól je krásny pocit. Jeden z najlepších, aké v živote poznám. Tá eufória a vzrušenie je super. Gólov veľa nedávam, ale keď padne, je to o to príjemnejšie.

V tejto sezóne ste odohrali 24 zápasov, na konte máte osem bodov (2+6). Ako ste spokojný s produktivitou aj herným prejavom?

Sezóna ide podľa plánu. Som spokojný so svojou hrou aj s produktivitou. Navyše, teší ma aj to, ako som dal dokopy koleno po operácii. Najdôležitejšie je zdravie – keď som zdravý, viem podávať kvalitné výkony. Na to sa najviac sústredím. 

Okrem bodov musíme pri vašom mene sledovať aj štatistiky hitov (32) a blokov (44). V prepočte na 60 minút ich máte o niečo menej ako vlani. Po ťažšom zranení kolena dávate na tieto situácie väčší pozor?

Ani nie. Skôr sa môj štýl prirodzene mení. Som starší, skúsenejší a snažím sa hrať viac na puku. Keď máte puk, nemusíte sa toľko zrážať ani blokovať. Je to prirodzený vývoj.

Čiže čím budete starší, tým od vás uvidíme menej tvrdých hitov a blokov?

Defenzívna tvrdá robota bude vždy moja priorita, to je moja vizitka a za to som aj platený. Hity aj bloky tam budú. Ale čím viac budem na puku, tým lepšie pre mňa aj pre tím. Snažím sa hrať múdrejšie.

Tréner Spencer Carbery povedal, že každý hráč si musí nájsť úlohu, v ktorej bude pre tím najplatnejší. Vy ste sa našli v defenzíve. Prečo práve táto stránka? Každý chce predsa strieľať góly, dokonca aj obrancovia. 

Prišlo to prirodzene. Vždy som bol zodpovedný typ, voči športu, ale aj k iným okolnostiam. Pri hokeji som vždy dbal na to, aby som nedostával góly. Nemal som to rád, vždy ma to frustrovalo. Sústredil som sa na obranu, a ofenzíva išla na druhú koľaj. Tak sa to vyprofilovalo.

Cez leto ste s ročným predstihom podpísali novú sedemročnú zmluvu, ktorá je dvojnásobne väčšia, ako doterajšia. Beriete to ako dôveru klubu voči vám? 

Určite. Som rád, že sme to vyriešili už minulý rok, aj keď teraz stále hrám na starom kontrakte. Beriem si tú dôveru k srdcu. Washington je ako môj druhý domov, cítime sa tu skvelo. Navyše čakáme prírastok, takže to všetko do seba krásne zapadlo.

Hrá sa vám s lepším pocitom, keď viete, že nemusíte riešiť budúcnosť? 

Áno, mentálna stránka je dôležitá a po takomto podpise sa vám uľaví. Pomohlo mi to. Ale na druhú stranu som stále ambiciózny. Stagnácia v NHL je smrť. Snažím sa zlepšovať a byť pre tím čo najprospešnejší.

Už počas pôsobenia v AHL bolo o vás známe, že trávite veľa času aj tréningom mimo ľadu a zo štadióna odchádzate posledný. Aj teraz stále platí, že patríte medzi najväčších „dríčov“ v tíme?

Program v NHL je iný, ako keď som hral v AHL alebo ešte vo Švédsku. Je to extrémne náročné, zápas hráme každý druhý alebo tretí deň, takže najviac sa teraz sústreďujem na regeneráciu. Tréningov nie je veľa. Ale áno, často odchádzam posledný aj teraz (smiech). 

Cítite, že s vekom je regenerácia náročnejšia?

Je to prirodzené. Každým rokom aj každým zranením treba venovať telu viac starostlivosti. Zatiaľ som spokojný, ako moje telo funguje. Pevne verím, že to tak ostane. 

Ak sa vrátime späť vo vašej kariére, dobré výkony ste začali podávať hneď na farme v Hershey, práve v čase, keď tam trénoval terajší tréner Washingtinu Spencer Carbery. A darí sa vám aj teraz pod jeho vedením. Prečo vám to spolu tak funguje?

Je to výborný tréner. Dbá na detaily, čo je v dnešnom hokeji mimoriadne dôležité. A zároveň je to aj skvelý človek. Máme dobrý vzťah aj mimo ľadu, sadli sme si aj po osobnostnej stránke. Som rád, že ho mám za trénera.

Keď ste sa vlani pred play-off zranili, tréner o vás povedal, že ste „neospevovaný hrdina tímu". Ako sa vám také slová počúvajú?

Veľmi dobre, som rád, že to takto berie. Dáva mi dôveru a ja sa mu ju snažím vrátiť výkonmi a prácou.

Od začiatku sezóny hráte v prvej obrannej dvojici a podľa štatistík bránite najlepších útočníkov súperov. Aký je váš recept na ich úspešné bránenie? 

Tvrdá práca a korčuľovanie. Keď dobre korčuľujem a som mentálne pripravený na všetky možné situácie, väčšinou odohrám výborný zápas.

Ak by ste mohli vybrať jedného hráča, proti komu sa vám hrá najťažšie?

Proti McDavidovi a MacKinnonovi. To sú dvaja úplne top hráči, ktorí sa veľmi ťažko bránia. 

V jednom z prvých zápasov aktuálnej sezóny ste doma hostili Tampu Bay s Erikom Černákom. Na sociálnych sieťach potom kolovalo video, ako sa v jednom momente objímate a niečo si rozprávate. Má hráč NHL v zápasoch čas takto prehodiť pár slov aj s ostatnými spoluhráčmi z reprezentácie? 

S Erikom sme hrali proti sebe už trikrát, máme toho spolu dosť. Sme veľmi dobrí kamaráti. Väčšinou sa len pousmejeme, občas sa „ponaťahujeme“, ale nie je to nič cez čiaru. 

S každým Slovákom v NHL si mám čo povedať, vždy sa stretneme po zápase, porozprávame sa, ako sa kto má. 

Hrali ste už proti Tampe s Černákom, proti St. Louis s Daliborom Dvorským, proti Montrealu s Jurajom Slafkovským aj proti New Jersey so Šimonom Nemcom. Utkvel vám v pamäti niektorý z týchto zápasov? 

Asi ten proti New Jersey, Nemec rozhodol o výhre víťazným nájazdom. Teší ma, ako mu darí. Hrá výborne a verím, že bude dostávať aj naďalej veľký priestor, lebo je radosť sa na neho pozerať. 

O dva mesiace vás čakajú olympijské hry. Pre mnohých športovcov je to vrchol, ani vy ste doteraz na nich nikdy nehrali. Čo to bude pre vás znamenať? 

Obrovská pocta a splnený detský sen. Verím, že budem zdravý a zúčastním sa. Teším sa aj na to, že to bude blízko domova, takže príde veľká časť rodiny a priateľov.

Hovoríte, že to bude pre vás splnený sen. Máte spomienky na nejakú olympiádu z detstva?

Pamätám si Turín 2006. Otec bol na niektorých zápasoch osobne, takže na to mám pekné spomienky. 

Nikdy nezabudnem ani na samostatné nájazdy proti Rusku vo Vancouveri 2010, keď rozhodol Pavol Demitra. Ako malí chlapci sme akurát dotrénovali a pozerali sme to v šatni na notebooku alebo na nejakej starej televízii. To bol naozaj špeciálny moment.

Mal ste v tých tímoch nejaký idol?

Môj najobľúbenejší hráč bol vždy Ľubomír Višňovský. Odjakživa bol môj vzor, vzhliadal som k nemu. Bavila ma jeho hra, jeho štýl. 

Višňovský strelil v NHL dal dva hetriky, Šimon Nemec nedávno jeden. Trúfate si aj vy na podobný večer?

Verím, že raz to príde (smiech). Zatiaľ som nedal ani dva góly v zápase, ale myslím si, že v nejaký pekný deň by sa to mohlo podariť. 

Mnohí hovoria, že po návrate hráčov z NHL pod olympijské kruhy, bude turnaj v Miláne najväčším za posledné desaťročia. Vnímate to tak aj vy? 

Určite. Bude to hokejový a celkový športový sviatok so svetovou špičkou. 

Slovensko nemá toľko hráčov v NHL, ako napríklad súperi v skupine - Fínsko a Švédsko. Turnaj bude možno o jednom zápase. Na čo si môže Slovensko trúfať? 

Musíme hrať tímovo, zodpovedne, nie na individuality. To bude najdôležitejšie. A robiť poctivú robotu smerom dozadu. Nejaké góly potom určite dáme.

Reprezentácia na ZOH nastúpi s novým trénerom - Vladimírom Országhom. Už ste spolu komunikovali?

Áno, v lete sme sa stretli a prehodili pár viet. Myslím si, že je to super voľba. Mám pocit, že to bude všetko dobre fungovať. 

Tréner Országh dokonca vycestuje na prelome rokov do zámoria a mal by navštíviť aj zápas Washingtonu. Uvítate vy takýto prístup reprezentačného trénera? 

Určite. Fyzický kontakt je vždy najlepší. Nepovedal by som, že mi to vyslovene chýba, ale oceňujem to.

Pri mužstve ale naďalej zostane aj Craig Ramsay, ktorý bude súčasťou tímu aj na olympiáde. Ako ste prijali túto správu? 

Teším sa. S Craigom mám skvelý vzťah, je to výborný tréner aj človek. Je skvelé mať ho po ruke. 

Pod jeho vedením ste štyrikrát hrali na MS v hokeji. Čo ste sa od neho naučili? Akú radu od neho možno využívate aj v NHL? 

Vždy sa spolu dobre porozprávame o hokeji, ale aj o živote. Bol prvý, kto ma zobral na majstrovstvá sveta, keď som mal 18 rokov. Vždy mi zdôrazňoval, že som výborný korčuliar – že keď mám puk, mám korčuľovať. To je u mňa veľmi dôležité a držím sa toho doteraz. 

Gratulujeme aj k šťastnej novinke, v januári sa stanete prvýkrát otcom. Ste pripravený na to, že vám to zmení život? 

Už teraz cítim, že mi to zmenilo pohľad na veľa vecí. Som k nim zodpovednejší, mentálne inak nastavený. Už sa veľmi teším, keď sa dieťa narodí.

Máte už nakúpenú výbavu?

Väčšinu áno. Kúpili sme dom vo Washingtone, a tak sme museli zariadiť detskú izbu. Je toho dosť, ale aspoň sa nenudíme.

Viete, čo to bude? Alebo sa necháte prekvapiť?

Necháme sa prekvapiť. Nie je to dnes bežné, ale nám sa to páči.

S tým, že budete otec, zmenil sa aj váš pohľad na rizikové momenty v zápasoch? Predsa len ste typ obrancu, ktorý sa nebojí ísť do tvrdých súbojov. 

Nemyslím si. Hokej bude stále hokej a ja sa vždy budem snažiť byť čo najlepší (smiech). Myslím si, že toto nebude vec, ktorá ovplyvní moju hru. 

Všimol som si, že pred pár dňami ste na Instagrame ako jeden z mála hokejistov podporili sviatok 17. november. Prečo podľa vás športovci majú šíriť takúto osvetu?

Je to jeden z najdôležitejších sviatkov pre moderné Slovensko a treba mu venovať pozornosť.

Keby nebolo 17. novembra, možno by som tu dnes nesedel, nerozprával sa s vami a nehral by som v NHL.

Veľa vecí by nebolo takých, ako ich teraz máme. Preto je veľmi dôležité pripomínať si to.