V hľadisku športovej arény Empire Pool v londýnskom Wembley, hneď oproti slávnemu futbalovému stánku, sa usadili tisíce divákov. Je večer, 8. novembra 1948.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi v hale súťažili o olympijské medaily plavci a po nich boxeri. Július Torma tu aj so zlomeným palcom na ľavej ruke zdolal vo finále welterovovej váhy Američana Hanka Herringa a získal zlato, aj ocenenie pre najtechnickejšieho boxera hier.
Teraz však nie je v hale bazén ani ring, ale ľad. Po klzisku sa preháňajú anglickí a československí hokejisti. Hostia, aktuálni majstri Európy a strieborní z olympiády v St. Moritzi, nastúpia len s ôsmimi hráčmi. V porovnaní so zostavou v zápasovom bulletine chýbajú obrancovia Šťovík a Pokorný, útočníci Troják a Stibor, náhradný brankár Jarkovský a aj neuvedený obranca Švarc.
Na ich príchod sa čaká do poslednej chvíle. Keď nedorazia, domáci tím zareaguje férovým gestom – od druhej tretiny strieda rovnako len osem hokejistov.
V článku si prečítate
- Prečo sa švédsky kráľ unáhlil s blahoprajným telegramom
- Ako tím ČSR prvý raz neprehral s Kanadou a prečo sa to niekomu málilo
- Prečo sa hokejová výprava v Paríži rozdelila
- Ako vyšetrovacia komisia uzavrela prípad zmiznutého lietadla
- Prečo komunisti rozprášili zlatú generáciu
Čechoslováci vedú po prvej tretine 2:0, po druhej 4:1 a napokon víťazia 5:3, ale skóre je asi to posledné, na čo v tej chvíli myslia. Zaujíma ich osud šiestich spoluhráčov a kamarátov. Čo je s nimi? Kde sú? Prečo ešte neprišli? Atmosféra po zápase je napätá. Vo vzduchu visí nepríjemná predtucha.
Rakúska senzácia a prvý titul
Dva roky po poslednej bitke druhej svetovej vojny je Európa zničený kontinent plný ruín, ale v mierových časoch znovu ožíva aj hokejová rivalita medzi národmi. Prvé povojnové majstrovstvá sveta sa konajú v Prahe na Štvanici. Chýba na nich Kanada, spoza mora však prídu Američania.
K favoritom patria okrem domácich najmä Švédi.
Československý tím si počína na turnaji suverénne. Švajčiarom nadelí poltucet, Poliakom 12, Rakúšanom 13, Rumunom 23 a Belgičanom dokonca 24 gólov. Hokejová horúčka stúpa.
V predposledný deň šampionátu hrá ČSR proti Švédsku. Je to súboj dvoch nezdolaných mužstiev, vyvrcholenie turnaja. Šikovní Severania eliminujú československý útok a víťazia 2:1.
Pre domácich je to obrovské sklamanie. Švédsky kráľ Gustáv V. posiela krajanom blahoprajný telegram k titulu, aj nedeľňajšie noviny v titulkoch oznamujú, že majstri sveta budú Švédi.
Alebo nebudú?
V posledný deň turnaja hrajú Švédi proti Rakúšanom a sú jasní favoriti. Na tribúnach je len hŕstka divákov, domáci fanúšikovia stratili o šampionát záujem.
Lenže Rakúšania vedú od 4. minúty 1:0 a skóre sa dlho nemení. Správa sa rýchlo šíri po pražských uliciach. Ľudia opúšťajú predstavenia v kinách či divadlách a ponáhľajú sa na štadión. Posledná tretina sa už hrá pred zaplneným hľadiskom.
Rakúšania zvyšujú na 2:0 a favorizovaní Švédi už dokážu len znížiť. Senzácia je na svete. Rakúski hokejisti opúšťajú ľad na ramenách nadšených fanúšikov, brankár Wurm zviera v ruke prvý darček, ktorý k nemu priletí po ľade - strieborný zapaľovač. Večer víťazí tím ČSR nad Američanmi jasne 6:1 a oslavuje prvý titul.
Československá hokejová reprezentácia, ktorá získala na MS 1947 titul majstrov sveta. Dolu v klobúku tréner Mike Buckna, vľavo vedľa neho Ladislav Troják. Obaja spolu výborne vychádzali na ľade i mimo neho. (Autor: ARCHÍV MIKEA BUCKNU JR.)
Bol to prvý úspech silnej generácie československého hokeja. Veľký podiel mal na ňom aj kouč Mike Buckna. Kanaďan so slovenskými koreňmi (jeho rodičia pochádzali z oravskej obce Podbiel) prišiel do krajiny predkov už pred vojnou a stal sa hráčom a neskôr aj hrajúcim trénerom LTC Praha, v tom čase jedného z najlepších klubov starého kontinentu.
Remíza s javorovými listami
Rok po triumfe na pražskom šampionáte vstupujú československí hokejisti s vysokými ambíciami aj do olympijského turnaja vo švajčiarskom St. Moritzi. Organizátorov trápi teplé počasie.
Niektoré zápasy sa preto začínajú už o siedmej ráno a sleduje ich len hŕstka nadšencov. Alebo sa aktéri musia presunúť vyššie do hôr, na klzisko hotela Suvretta. Hotelový poriadok však nedovoľuje rušiť pokoj hostí skoro ráno a tak hokejisti chvíľu čakajú.
Československý tím sa prezentuje útočnou hrou. Štyrom súperom nadelí dvojciferný počet gólov a Švédom oplatí prehru z MS 1947. Vrcholom turnaja je súboj ČSR proti javorovým listom, ktoré reprezentujú prevažne členovia Kanadského kráľovského letectva.
Tréner Buckna naordinuje zverencom výrazne defenzívnu taktiku. Zápas pripomína opatrnú šachovú partiu, ale účel sväti prostriedky. Zrodí sa nezvyčajný výsledok 0:0.
Remíza je cenná, veď predtým Československo na veľkých turnajoch zbieralo s Kanadou samé prehry. Po olympiáde sa však bod s Kanadou niektorým máli. Najlepší strelec olympijského turnaja Vladimír Zábrodský Bucknovu taktiku kritizuje.
Prvý raz v histórii sa stane, že mužstvo, ktoré neutrpelo v turnaji žiadnu prehru, nezíska zlato. Kanada má 15 bodov a skóre 69:5. Československo 15 bodov a skóre 80:18. V prospech zámorských hokejistov rozhodne lepší gólový podiel.
Jadro československej hokejovej reprezentácie tvorili dlho hráči tímu LTC Praha, ktorý patril k najlepším klubom v Európe. O.i. vyhral sedemkrát aj prestížny Spenglerov pohár, z ktorého je táto momentka. (Autor: ARCHÍV MIKEA BUCKNU JR.)
Výkony československých hráčov vzbudia pozornosť aj za oceánom. Po olympiáde sa vynoria úvahy, že by mužstvo mohlo vyraziť na turné do Ameriky. Ale vo februári 1948 sa moci v krajine chopia komunisti a zájazdy na západ nie sú príliš v kurze. Namiesto toho odcestujú hokejisti LTC Praha, ktorí tvoria jadro reprezentácie, do Moskvy na inštruktážne zápasy proti Sovietom.
Na prahu novej sezóny 1948/1949 však príde zaujímavá ponuka na turné po Veľkej Británii so zastávkou v Paríži. To je vítaná príležitosť.
Majú pasy, ale nie víza
Nominovaných je 14 hokejistov. Brankári Bohumil Modrý a Zdeněk Jarkovský, obrancovia Miloslav Pokorný, Oldřich Zábrodský, Vilibald Šťovík, Miroslav Sláma, Zdeněk Švarc, Přemysl Hainý, útočníci Vladimír Zábrodský, Václav Roziňák, Karel Stibor, Augistín Bubník, Vladimír Kobranov a Ladislav Troják. Košický rodák a prvý Slovák v drese ČSR patrí k najskúsenejším. Bol súčasťou zlatého tímu na MS 1947, má striebro z olympiády, aj bronz z predvojnového šampionátu v roku 1938.
Zájazd sprevádzajú od začiatku problémy. Pôvodný odlet 5. novembra sa neuskutoční, hráči stále nemajú pasy. Dostanú ich až na druhý deň. Štvorici Troják, Pokorný, Stibor a Šťovík ich však vystavia na poslednú chvíľu a chýbajú v nich britské víza. Vedenie výpravy rozhodne, že ich dostanú do pasov v Paríži.
Ďalšia komplikácia sa objaví na letisku. Pasažierov letu do Paríža je viac než miest v lietadle. Niektorí sú však zrejme športoví fanúšikovia a ochotne uvoľnia hokejistom svoje miesto. Ešte skôr, než sa lietadlo odlepí od zeme, dorazí vládna limuzína s ministrom zahraničných vecí Vladimírom Clementisom a jeho tajomníkom. Mieria na mimoriadne zasadnutie OSN do New Yorku. Cez Paríž.
Tentoraz uvoľňujú dve miesta hokejisti. Voľba je jasná. Zostávajú Jarkovský a Švarc, v parížskom zápase by aj tak nenastúpili a pricestujú neskôr.
Tréner Antonín Vodička (Bucknovi sa skončila zmluva a odišiel späť do Kanady) si povzdychne: „Ten zájazd nás stál už toľko nervov, že by som sa nečudoval, keby sa niečo stalo. Neviem, či by sme nemali radšej zostať doma…“
V prestávke cyklisti aj box
Na súboj proti kanadským profíkom z tímu Racing Club Paris dorazia Čechoslováci na poslednú chvíľu, ale zvíťazia 4:3.
„Na zápas sme sa tešili, ale skutočnosť prekonala veľké očakávania. Zápas bol totiž súčasťou bohatého športového večera. Odohrali sme prvú tretinu a potom sme v kabíne dlho čakali, kým sa skončí cyklistické kritérium na klopenej dráhe. Do druhej prestávky zasa organizátori zaradili boxerský zápas.
Bol to najdlhší zápas, ktorý som hral, trval takmer päť hodín. Pre mňa boli však najväčším zjavom domáci Carneggie a McIntyre, prvý černoch, druhý polovičný Indián. K tesnému víťazstvu nám gratuloval aj minister Clementis, ktorý čakal na lietadlo do New Yorku,“ spomínal v knihe Obetovaní šampióni jeden z aktérov zápasu Augustín Bubník.
Plagát k medzištátnemu zápasu Anglicko - Československo 8. novembra 1948 v Londýne. (Autor: ARCHÍV - PUBLIKÁCIA OBETOVANÍ ŠAMPIÓNI)
Radosť z víťazstva kalí správa, že výprava sa má presunúť do Londýna už v nedeľu popoludní a nie v pondelok, ako pôvodne hráčov informovali. Z plánovanej prehliadky Paríža tak nebude nič.
Výprava sa opäť rozdeľuje. Troják, Pokorný, Stibor a Šťovík musia zostať, stále čakajú na britské víza, ktoré majú dostať v pondelok. A z Prahy ešte nedorazila do Paríža dvojica Jarkovský a Švarc.
V nedeľu nastúpi do lietadla smer Londýn vedenie výpravy a osem hokejistov. Svojim spoluhráčom a kamarátom odovzdajú posledné franky z vreckového na nákup suvenírov a trochu im aj závidia. Za lídra parížskej skupiny určia najskúsenejšieho - Trojáka. Po sobotňajšom zápase má šrám na hlave, ale spoluhráčom tvrdí, že v pondelok proti Angličanom „prisámbohu“ nastúpi.
F-BGAF, hláste sa!
V pondelok dopoludnia dostanú hokejisti do pasov potrebnú pečiatku, ale medzitým sa situácia vo francúzskej metropole skomplikuje. Zamestnanci štátnych dopravných spoločností vstúpia do štrajku, čo postihne aj letectvo.