LOS ANGELES, COLUMBUS. Keď prišli boje v play off, zmenil sa na monštrum. V bráne svojím postojom občas pripomínal pavúka, pripraveného vytasiť časť tela proti každému puku, nehľadiac na jeho silu či presnosť.

Azda nikoho v NHL necharakterizovalo jeho priezvisko viac. Quick – rýchly. Dokázal sa v momente presunúť od jednej tyčky k druhej. Zdalo sa vám, že máte pred sebou len prázdnu bránu? Istotu gólu ste nemali do poslednej stotiny.

Atletickosť, agresívny štýl a neortodoxné zákroky. To zdobilo jedného z najlepších brankárov poslednej dekády Jonathana Quicka, keď v drese Los Angeles vybojoval dva Stanleyho poháre.

Jeho brankárska filozofia ho však predurčovala na rýchlejší pád zo slávy ako v prípade Marca-André Fleuryho či iných dlhovekých brankárov. Chytať s takou intenzitou sa nedá dlho. Quick je sotva tieňom toho, čo bol kedysi.

Zostáva však legendou. A jeho výmena zatriasla hokejovým svetom i srdcami jeho fanúšikov.

Rozlúčka so cťou sa nekoná

Je v poslednom roku zmluvy a jeho Kings smerujú do play off. Slovo „jeho“ platí z polovice. Je ťažké predstaviť si Quicka mimo tohto klubu a ani po kariére si ho takmer nikto nespojí s Columbusom.

Lenže už tam nepatrí. Manažment „kráľov“ sa ho doslova zbavil ako nepotrebného materiálu. Z ničoho nič, bez jeho súhlasu.

Hokej je biznis, fanúšikovia však odkazujú, že toto si legenda nezaslúžila.