NEW YORK. Praha, starobylé mesto posiate pamiatkami a opradené legendami, sa už po niekoľkýkrát stala prechodným domovom Národnej hokejovej ligy. 

Uskutočnil sa tu štart sezóny 2024/25. New Jersey Devils sa stretli s Buffalom. Súperovi vo dvoch dueloch dovolili len dva góly a uchmatli si všetky štyri body.

Zápasy mali na európske pomery zvláštnu atmosféru. Takú americkú. Uprostred americkej hymny nechýbali výkriky, burácanie a skupinové chorály boli skôr výnimka a decibely sa nemohli porovnávať s tým, keď sa v Česku hrali majstrovstvá sveta. 

Lenže to nie je výčitka ani sťažnosť. NHL má svoje špecifiká a je pekné, že nimi žijú aj európski fanúšikovia, ktorí prišli z Česka, Slovenska, Fínska, Švajčiarska, Nemecka, Škótska a ďalších krajín. 

A zas – na druhej strane – bolo vidieť, “kto je tu doma”. Keď pred druhým zápasom vyhlásili meno Tomáša Tatara ako člena otváracej formácie, tribúny zaburácali. 

“Je to naozaj niečo úžasné. Celý život sa snažíte dostať do tejto ligy, preto je neskutočné, ak nám ju umožnia hrať aj tu, dá sa povedať, že skoro doma. Zažiť fanúšikov a atmosféru bolo pre mňa dojímavé,” opísal skúsený forvard Devils svoje pocity.

Hosť najnovšieho vydania podcastu Juraj Králik sa dokonca odvážil predpovedať, že je možné, že sme v Prahe mohli na vlastné oči sledovať finalistu ročníka 2024/25.

*podcast bol nahrávaný v stredu

1. Hokejisti si začiatok sezóny na tripe pochvaľujú. A to aj vtedy, keď je nezvyčajný a musia odletieť do Európy. 

"Zažili sme tu skvelý čas. Mesto je nádherné, mali sme teambuilding, dali sme sa dokopy. Chceli sme sa sústrediť na zápasy, keďže sme prišli do Prahy po body. To, že sme k tomu strávili spoločný čas ako tím, je cenné," vyhlásil Tomáš Tatar po druhom zápase. 

Súhlasí s ním Alex Tuch z Buffala: “Užil som si výlet s tímom, veľmi sme stmelili partiu. Škoda, radi by sme získali aspoň jednu výhru, ale čelili sme veľmi dobrému tímu. Z tohto som sklamaný. Ale prežiť spoločný čas ako tím je vždy dobré. Zblíži nás to.” 

Leto v NHL totiž znamená zmeny. Tímy a partie sa menia, prídu nové tváre a pre výhry je dôležitá aj pohoda v kabíne. Na cestách, kde spolu hráči trávia najviac času, je na zblíženie ideálny čas.

2. Na tribúnach bolo množstvo slovenských fanúšikov. Lákali ich, pochopiteľne, najmä Tomáš Tatar a Šimon Nemec. 

Pri prvom menovanom sa mi v každom zápase páčilo niečo iné. V prvom to bola zodpovedná hra, najmä v defenzíve. S Nicom Hischierom a Dawsonom Mercerom boli najlepšou lajnou “diablov” na ľade, tréner ich nasadzoval najmä vo vlastnom pásme. V druhom bol veľmi blízko k bodu, patril k najnebezpečnejším hráčom v ofenzíve. 

Nemec sa zlepšil oproti príprave, ktorú nemal dobrú, čo sám priznal. Trápil sa však so zranením, ktoré ho postihlo v olympijskej kvalifikácii. Zaslúži si pochvalu za to, ako zvládol defenzívne úlohy, ktorých mal pri Seamusovi Caseym viac než by si sám prial.

3. Slovenská stopa však bola aj v tíme Buffala. Alex Tuch mal prastarých rodičov zo Záhoria a na chrbte má vďaka blízkemu vzťahu s prababkou vytetovaný slovenský dvojkríž. 

Ochotne o tom porozprával.