BRATISLAVA. Ani Sparta Praha, ani Pardubice či Třinec. Už roky platí, že najúspešnejším českým hokejovým klubom v ére samostatnosti je čo do počtu získaných titulov Vsetín.

Ako jediný päťkrát po sebe získal ligový titul. Z toho posledného, zatiaľ stále rekordného, sa tešil v roku 2001. V nedeľu sa však tento klub ponoril do tmy. 

Klubové logo je na sociálnych sieťach čiernobiele a v krátkom videu sa za tónov piesne Who Wants to Live Forever od skupiny Queen prelínajú fotky muža, ktorý stál na čele zlatej generácie vsetínskeho hokeja.  

Pred zimným štadiónom dnes druholigového klubu vzniklo pietne miesto, kde si fanúšikovia môžu prísť uctiť pamiatku jedného z najlepších brankárov nielen Vsetína, ale celého českého hokeja.

Roman Čechmánek nečakane zomrel vo veku 52 rokov. 

"To je šialené... Mladý chlap, športovec. V reprezentácii sme spolu strávili veľa času," hovoril pre isport.cz jeho niekdajší brankársky kolega Milan Hnilička. 

Ten je manažérom národného tímu, ktorý v deň Čechmánkovho úmrtia zavŕšil suverénny triumf na Karjala Cupe. Keď sa mužstvo dozvedelo smutnú správu, oslavy sa skončili.  

Bez známok života ho našiel syn

Smrť Čechmánka šokovala český hokej.

Ešte vo februári tohto roka sa predstavil v zápase českých a slovenských hokejových legiend, hoci predtým naposledy stál v bránke v roku 2014.

Stále to mal v sebe. Chytal veľmi dobre a jeho krajan Petr Nedvěd povedal, že by legendárnemu "Čemanovi" mali vytesať sochu. Ten to bral s úsmevom a cenil si, že mohol opäť nastúpiť pred plným hľadiskom.

Bohužiaľ, po smrti 58-ročného Petra Klímu je Čechmánek už druhý hokejista z vtedajšieho výberu Jaromíra Jágra, ktorý opustil svet.

Naposledy viedol mládež v Uherskom Hradišti. V sobotu sa podľa českých médií cítil zle, neprišiel na zápas a nezdvíhal telefón. Bez známok života ho našiel syn Roman, ktorý v minulej sezóne hrával za Zlín.

Správam o jeho smrti nemohol uveriť ani niekoľkonásobný tréner HK Nitra Antonín Stavjaňa, ktorý bol takisto súčasnou víťaznej vsetínskej mašiny. Tá v rokoch 1995 až 1999 ťažko hľadala premožiteľa.

"Zažil som ho vo Vsetíne, kde bol Čeman od prvopočiatku. Ja som tam prišiel s Tomášom Kapustom až na záver. Pôsobil veľmi sebavedomo, ale bolo to od neho také hrané. Čeman tým prekrýval neistotu a nesmelosť. 

Až neskôr, keď už bol na úspešnej vlne, niečo odchytal a pôsobil v NHL, tak si začal veriť, ale pôvodne bol trošku iný," povedal Stavjaňa pre isport.cz.

Materské kluby ich odložili

Športová kariéra a život Romana Čechmánka boli plné vzostupov a pádov. 

Už v roku 1991 bol pri federálnom titule Jihlavy ako brankárska dvojka. Napriek tomu nebol o neho záujem a musel si privyrábať aj inak ako hokejom. 

"V tom čase som sa oženil, s manželkou sme čakali dieťa. Bol som bez angažmánu. Aby som uživil rodinu, zarábal som si ako elektrikár," spomínal. 

Sezónu 1992/1993 strávil v Hodoníne a vďaka dobrým výkonom ponuky predsa len prišli. Na výber mal Vsetín alebo Brno, ktoré o neho malo záujem v prípade postupu do extraligy. V tom mu však zabránil Jindřichův Hradec. 

Čechmánek si vybral Vsetín, hoci vtedy ešte nemohol tušiť, aké úspechy s ním dosiahne. Jeho motivácia bola po postupe do najvyššej súťaže iná. 

"Boli sme výborná partia. Dvanásti hráči sme jazdili zo Zlína a celkovo bolo mužstvo zložené z hráčov, ktorých nechceli ich materské kluby.

O to väčšia motivácia bola pre nás dokázať klubom, že nás takto odložili neprávom," povedal Čechmánek v dokumente k 80. výročiu vsetínskeho hokeja. 

Najradšej spomínal na prvý titul. Detailne rozprával o kľúčových momentoch sezóny. O tom ako takmer nestihli zápas v Kladne, ako sa vo finálovej sérii cítili byť poškodení a aj o tom, čo pre neho titul znamenal. 

VIDEO: Roman Čechmánek v dokumente 80 rokov vsetínskeho hokeja

"Nikto nás do ničoho netlačil, chceli sme vyhrávať sami pre seba. Neskôr nás chcel každý poraziť, no pre nás to bola motivácia. Ak by som nehral dobre vo Vsetíne, nedostal by som sa do reprezentácie a následne do NHL.

Vsetín mi dal šancu dostať sa do najlepšieho hokeja, medzi najlepších hráčov. Nevedel som, že to takto dopadne. My sme vtedy nehrali pre peniaze, ale pre to, že sme chceli vyhrávať,“ povedal Čechmánek. 

Akože si ho nikto nezobral skôr?

V roku 1998 bol pri českom triumfe na olympijskom turnaji v Nagane, no popri kultovom Dominikovi Hašekovi nedostal šancu ani v jednom zápase.

O dva roky neskôr už bol lídrom tímu, ktorý v petrohradskom finále zmaril slovenský sen o prvom titule majstrov sveta.