Keď sa Vargovci sťahovali z východného Slovenska do USA v 90. rokoch minulého storočia, ešte nemohli tušiť, akými zaujímavými cestami sa s rodnou krajinou opäť spoja.

Ich syn ADAM VARGA sa narodil už v Spojených štátoch. Vďaka športovému talentu sa stal hokejistom, vyskúšal si popredné kanadské juniorské súťaže a napokon sa vybral späť na Slovensko, aby si, ako vraví, splnil sen.

Dvadsaťdvaročný útočník je novou posilou Michaloviec. V rodisku svojich rodičov a súrodencov je len po druhýkrát, no cíti, že tu má domov.

Hoci vyrástol za morom, cíti sa ako Slovák. V rozhovore približuje, ako prežíva slovenská kultúra v jeho rodine do dnešných dní, opisuje, prečo sa jeho rodičia rozhodli opustiť Slovensko a uvažuje, aký bude prechod na európske ľady, na ktorých nikdy predtým nehrával.

Ako ste na tom so slovenčinou?

Až do škôlky som nevedel po anglicky, takže slovenčina je mojím materinským jazykom, rozprávali sme ním doma. Vedel som teda plynule, ale posledných päť rokov som strávil mimo domova v Kanade, kde som nemal veľa možností rozprávať po slovensky. Stávalo sa to len občas, napríklad, keď sme hrávali v OHL proti Martinovi Chromiakovi.

Moja slovenčina je teda o poznanie horšia než bývala. Verím však, že si počas pôsobenia na Slovensku postupne pospomínam a zlepší sa to.

Takže sa chcete v slovenčine opäť zlepšiť?

Stopercentne. Jeden z mojich cieľov je rozprávať sa s ľuďmi po slovensky a opäť nabehnúť na plynulú slovenčinu.

Ako sa rozprávate s ostatnými v šatni?

So Slovákmi sa snažím len po slovensky. Rozprávanie mi s mojou slovenčinou pomôže asi najviac. Samozrejme, nestratím ani kontakt s angličtinou, keďže mám spoluhráčov zo zámoria. Občas je to náročné prepínať medzi angličtinou a slovenčinou. (úsmev)

Vaši rodičia pochádzajú zo Starej Ľubovne. Rozprávali ste sa s nimi o tom, prečo sa presťahovali do USA?

Môj otec mal bratranca, bol kňaz. Pôsobil v Spojených štátoch a jeho túžbou bolo postaviť tu kostol. Otec mu teda s touto stavbou prišiel pomôcť, kým mama s mojimi súrodencami – bratom a dvomi sestrami – zostali na Slovensku. Postupom času sa im podarilo získať víza a presťahovali sa v roku 1995.

Rodičia v tom čase vyhodnotili, že v Amerike čaká na ich deti dobrý život. Poznáte to, taký americký sen. Ja už som sa narodil za morom.

Rozprávali ste sa s rodičmi o ponuke z Michaloviec?