BRATISLAVA. „Toto bola najlepšia Tour de France, akú si pamätám. Neuveriteľná,“ hovorí bývalý šampión slávnych pretekov Bradley Wiggins. Tento rok sa preteky okolo Francúzska zmenili na reklamu, ktorá mala 21 dielov. Každý priniesol silné emócie a zaujímavé príbehy. 

Súboje boli napínavé, cyklisti ukázali, že majú zmysel pre férovosť a nemusia využiť smolu súpera za každú cenu. 

Celková úroveň pretekov sa znova zdvihla. Víťaz prešiel preteky najvyššou priemernou rýchlosťou v histórii - 42,03 m/h.

Pre mnohých bolo veľkým úspechom len prísť do cieľa v časovom limite. 

1. Je to hra a zábava

Šport by nemal byť nudný. Mal by prinášať potešenie a pozitívne emócie. V minulosti sa Tour často premenila na nudnú, preteky nemali náboj, spád. Rýchlo bolo zjavné, kto zvíťazí. Dnes to neplatí. Okrem toho, pretekári ukázali vášeň a miestami priam detskú súťaživosť. 

Tadej Pogačar neúnavne zrýchľoval a pokúšal sa uchmatnúť vo svoj prospech výhodu vo viacerých etapách. Nielen v horských.

Robil to na pavé v piatej etape, aj v poslednej etape na Champs Elyssés šesť kilometrov pred cieľom. V Paríži si z toho ešte robil žarty, že po jednej strane šprintoval on a na opačnej to skúšal majster sveta v časovke Filippo Ganna. 

"Hovoril som mu, že chcem zaútočiť, a potom sme šprintovali proti sebe. Šialené," hovoril Pogačar s úsmevom pre Eurosport.

Slovinec baví fanúšikov tým, ako hľadá možnosti, kde by uspel. Je kreatívny a preteky berie ako hru. Nešetrí sa. Nerozmýšľa nad tým, že jeho pokus môže byť márny. Je vidno, že má z toho radosť.

Že neobhájil prvenstvo nebral ako tragédiu. V cieli sa smial, žartoval a ukázal, že šport nemusí byť len smrteľne vážny. 

Zábavných momentov na Tour bolo mnoho. Napríklad Rigoberto Uran raz prišiel medzi novinárov s vikingskou prilbou a kladivom.