Československo sa dostalo na ME vo futbale iba trikrát. Vždy odišlo s medailou, vrcholom je titul

BRATISLAVA. Slovenskí futbalisti sa tretí raz za sebou kvalifikovali na majstrovstvá Európy. Postup na EURO 2024 pečatili domácim víťazstvom 4:2 nad Islandom.

Ich najlepším výsledkom je zatiaľ postup do osemfinále v roku 2016. Slováci sa na európsky šampionát prebojovali až vtedy, keď počet účastníkov zvýšili zo 16 na 24.

Možno niektorých futbalových priaznivcov prekvapí, že trikrát sa na ME vo futbale predstavilo aj Československo.

Ide o pomerne nízke číslo, ale na záverečných turnajoch spočiatku hral oveľa nižší počet tímov než teraz.

A treba povedať, že ak sa Československo už na finálový turnaj dostalo, tak išlo o vydarené účinkovanie.

Vrcholom je určite titul z roku 1976, ktorý mal aj výraznú slovenskú stopu. Medailu priniesli aj zvyšné dve účasti.

Účinkovaniu československej reprezentácie na ME vo futbale sa venujeme v ďalšom diele Lexikónu športu.

ME vo futbale 1960 - bronz

Prvý európsky šampionát sa uskutočnil presne 30 rokov po premiérových MS vo futbale. Prvý turnaj, na ktorom sa hralo o majstra Európy, vtedy niesol názov Pohár národov.

Na kvalifikácii, ktorá sa konala v rokoch 1958 až 1960 sa zúčastnilo 17 krajín, z ktorých sa na záverečný turnaj prebojovali štyri.

Chýbali veľké futbalové krajiny

Celá kvalifikácia sa hrala vyraďovacím systémom po jednom zápase doma a jednom vonku, pričom pri zhodnom skóre bol na programe ešte tretí rozhodujúci duel na neutrálnej pôde.

V boji o prvé majstrovstvá Európy absentovali veľké futbalové krajiny ako Anglicko, Taliansko či Západné Nemecko.

Nechýbali však československí reprezentanti. Tí museli odohrať o jeden dvojzápas navyše, keďže pri nepárnom počte účastníkov ich žreb poslal do predkola s Írskom.

Úvodná prehra aj jasné triumfy

Čechoslovákov však vôbec nečakala jednoduchá úloha. V úvodnom zápase v Dubline prehrali 0:2 a do odvety potrebovali výrazne lepší výkon.

To sa aj podarilo, keď na bratislavskom Tehelnom poli vyhrali vysoko 4:0 a vybojovali si účasť v kvalifikácii. Skórovali Imrich Stacho, Titus Buberník, Ladislav Pavlovič a Milan Dolinský. Tehelné pole bolo beznádejne vypredané, na zápas prišlo až 41.691 divákov.

V prvom kvalifikačnom kole čakalo na československých reprezentantov Dánsko, kde sa zrodila remíza 2:2. Dáni pritom už po 20 minútach vyhrávali už o dva góly, ale vedenie si nedokázali udržať.

Domáca odveta bola opäť jednoznačná. Tentoraz sa hralo na štadióne TJ Spartak KPS Brno a Československo vyhralo vysoko 5:1. Po dva góly dosiahli Buberník a Adolf Scherer, jeden pridal Dolinský.

Účasť na finálovom turnaji si Čechoslováci vybojovali po štvrťfinálovom dvojzápase s Rumunskom. Na ihrisku hostí vyhrali 2:0, keď sa presadili Josef Masopust a Vlastimil Bubník.

Žiaľ, duel v Bukurešti bol posledný pre už spomínaného Stacha, ktorý sa vážne zranil a musel ukončiť kariéru.

Odveta sa opäť hrala na Tehelnom poli a domáci sa pred 31-tisíc divákmi tešili z víťazstva 3:0, keď všetky góly strelili už do 18. minúty.

Skórovali Bubník a Buberník, ktorý sa s piatimi zásahmi stal najlepších strelcom kvalifikácie spoločne s Francúzom Justom Fontainom.

Nenastúpilo ani Španielsko s Kubalom

Ani jeden kvalifikačný zápas nemusel vo štvrťfinále absolvovať Sovietsky zväz. Mal vyzvať Španielov, ale tí z politických dôvodov nenastúpili.

Futbalistov nepustil do Moskvy španielsky diktátor Francisco Franco. Návrh, aby sa oba zápasy odohrali na neutrálnom ihrisku, Sovieti odmietli.

"Boli sme pripravení odcestovať, ale zakázali nám to," spomínal s odstupom rokov španielsky futbalista Feliciano Rivilla.

Tím trénera Helenia Herreru s najväčšími hviezdami Pacom Gentom, Alfredom Di Stéfanom, Luisom Suárezom či Ladislavom Kubalom nemohol dobyť futbalovú Európu, hoci patril k veľkým favoritom.

Sovieti s jasnou výhrou

Na finálovom turnaji, ktorý zorganizovalo Francúzsko v mestách Paríž a Marseille, sa tak zúčastnili štyri krajiny.

Československí reprezentanti sa presunuli cez Paríž do Marseille, kde ich na Stade Vélodrome čakal semifinálový duel proti ZSSR.

V semifinále podával výborný výkon legendárny sovietsky brankár Lev Jašin, ktorý zneškodnil viacero sľubných príležitostí Československa.

Dvoma gólmi sa prezentoval Valentin Ivanov a za zmienku stojí najmä jeho druhý zásah. Loptu si prebral v strede ihriska a dostal sa až k bránke, kde si obhodil Masopusta, obohral aj vybiehajúceho brankára Viliam Schrojfa a zakončil do prázdnej brány. Na konečných 3:0 upravil Viktor Ponedelnik a definitívne rozhodol.

"Sovietske mužstvo bolo vo všetkom lepšie, kým naši hráči okrem Schrojfa a Buberníka hrali pod svoje možnosti. Keby dal Bubník gól v tretej minúte pri nájazde na Jašina, zápas sa mohol vyvíjať pre nás oveľa lepšie. Tým však nechcem tvrdiť, že by sme zdolali Sovietsky zväz. Má skvelý tím a výborných hráčov. Futbalovo nás výrazne prevýšili," vravel po jasnej prehre tréner Rudolf Vytlačil.

V druhom súboji sa po deväťgólovej prestrelke tešila z triumfu Juhoslávia, ktorá zdolala domáce Francúzsko 5:4, pričom v zápase dvakrát prehrávala o dva góly. Balkánci pritom otočili výsledok z 2:4 na 5:4 iba za štyri minúty.

VIDEO: Zostrih a góly ME vo futbale 1960

Československo využilo sklamanie domácich

Domáci Francúzi boli po semifinálovom fiasku poriadne sklamaní, čo sa odrazilo aj na počte divákov v zápase o bronz - iba niečo cez 9-tisíc.

Čechoslováci využili situáciu a proti Francúzom predviedli kvality. Tie sa naplno ukázali v druhom polčase. V 58. minúte otvoril skóre Bubník a o 30 minút neskôr potvrdil triumf Pavlovič.

"Československí futbalisti boli fyzicky zdatnejší, lepšie zohraní a hoci hrali veľmi pomaly, udržiavali si prevahu. Francúzi sa nevedeli dostať do tempa a ohroziť súperovu bránu," napísal po stretnutí francúzsky L'Équipe.

Vo finále opäť žiaril brankár Jašin a Sovieti mali nad Juhosláviou prevahu. Napriek tomu sa duel za stavu 1:1 dostal do predĺženia.

V ňom rozhodol svojím druhým gólom na finálovom turnaji Ponedelnik, ktorý sa presadil v 113. minúte po skvelej prihrávke od Micheila Meschiho.

ME vo futbale 1976 - titul

Keďže stále platilo, že na záverečný turnaj postupovali iba štyri krajiny, Čechoslováci si na ďalšiu účasť museli po prvom úspechu počkať dlhšie, než chceli. Na ME vo futbale sa im podarilo opäť kvalifikovať v roku 1976.

Turnaj v Juhoslávii (v mestách Belehrad a Záhreb) bol posledný, na ktorom štartovala iba štvorica mužstiev a do československých dejín sa zapísal zlatými písmenami.

Hneď prvá náročná prekážka

Kvalifikácia bola oproti prvému európskemu šampionátu výrazne náročnejšia, zapojilo sa do nej 32 tímov a na finálový turnaj sa mohli prebojovať iba štyri.

Kvalifikačné boje pozostávali z ôsmich štvorčlenných skupín, z ktorých sa do ďalšej fázy dostali iba víťazi. Osmička tímov potom bojovala o ME vo futbale vo štvrťfinálovom dvojzápase.

Československo malo už v kvalifikácii poriadne náročnú úlohu, v skupine malo Anglicko. Ďalšími účastníkmi boli Portugalsko a Cyprus.

Už po prvom zápase sa zdalo, že je po nádejach. Hneď v úvode totiž nastúpili československí reprezentanti vo Wembley na pôde favorita skupiny a s Angličanmi utrpeli jasnú prehru 0:3.

Do karát im však zahrala následná domáca remíza Angličanov s Portugalskom 0:0 a dve vysoké domáce pražské výhry nad Cyprom 4:0 a nad Portugalskom 5:0. Antonín Panenka sa blysol hetrikom proti Cypru a Portugalsku strelili po dva góly Přemysl Bičovský a Zdeněk Nehoda.

Dôležitá odveta s Anglickom sa hrala na Tehelnom poli, na ktoré zavítalo až 50.651 divákov. Pre československú reprezentáciu ide o jeden z najlegendárnejších duelov, hoci sa musel dohrať až na druhý pokus.

V 17. minúte musel rozhodca zápas prerušiť za stavu 0:0 pre hustú hmlu a dohrávalo sa až na druhý deň.

Fanúšikovia zo vzdialenejších miest ani necestovali domov, ale prespali, kde mohli. Ubytovanie sa v Bratislave, ale aj v okruhu sto kilometrov, nedalo zohnať, a tak prespávali v autobusoch alebo aj vonku.

Po reštarte na druhý deň sa do vedenia síce dostali hostia, ale Čechoslovákov to nezabrzdilo. Prezentovali sa tvrdou hrou a veľkou bojovnosťou a po hlavičkách Nehodu a Dušana Galisa sa tešili z veľkého obratu.

Nasledoval zápas v Portugalsku, v ktorom Čechoslováci iba remizovali 1:1, ale rovnaký výsledok hneď nato uhrali aj Angličania.

Československú radosť tak definitívne vyvolalo očakávané víťazstvo 3:0 na Cypre a o postupe do štvrťfinále rozhodol o bod naviac v porovnaní s Angličanmi.

Skupina smrti aj postup obhajcov

Zamotané boli aj súboje v ostatných skupinách. Wales nazbieral o tri body viac než Maďarsko a Rakúsko. Juhoslávia využila slabú formu Švédov. Španieli pod vedením Kubalu síce až trikrát remizovali, ale ani raz neprehrali a vybojovali si postup.

Mimoriadne vyrovnaná bola skupina vicemajstrov sveta Holanďanov, bronzových Poliakov a tradične silných Talianov, ktorých dopĺňalo Fínsko.

Po dramatickom vývoju postúpilo osembodové Holandsko, ktoré malo len lepšie skóre než Poľsko a o bod menej nazbieralo Taliansko.

V komplikáciách sa ocitol aj Sovietsky zväz, ktorý prehral v Írsku 0:3, ale vďaka víťazstvu v odvete a zaváhaniam súperov vyhral skupinu o bod.

Belgicko tesne prekĺzlo cez Východné Nemecko a Francúzsko. Do štvrťfinále sa dostali aj obhajcovia zo Západného Nemecka.

Móder si zastrieľal proti Sovietom

Čechoslováci v boji o finálový turnaj narazili na Sovietsky zväz. Netradične sa oba tímy stretli aj v dueli, ktorý predchádzal štvrťfinále.

V rámci otvorenia košickej VŠA sa už skôr dohodli na prípravnom dueli, ktorý aj odohrali a skončil sa nerozhodne 2:2, hoci lepší výkon predviedli hostia.

Boj o európsky šampionát však priniesol odlišný obraz a československí futbalisti na Tehelnom poli, na ktoré zavítalo 47.621 divákov, vyhrali po dvoch góloch Jozefa Módera 2:0.

Odveta sa konala v Kyjeve pred takmer 77-tisícovým publikom a aj v nej sa podarilo skórovať Móderovi. Zápas sa skončil nerozhodne 2:2 a Československo mohlo oslavovať druhú účasť na ME vo futbale.

Vo štvrťfinálovom dvojzápase uspela aj Juhoslávia nad Walesom (2:0, 1:1), Západné Nemecko prešlo cez Španielov (1:1, 2:0) a Holanďania si vychutnali Belgičanov (5:0, 2:1).

Semifinále rozhodli predĺženia

Finálový turnaj sa uskutočnil v Juhoslávii v mestách Belehrad a Záhreb. Bolo to zatiaľ posledný raz, keď sa organizátor musel na ME vo futbale aj kvalifikovať.

Na Čechoslovákov čakal duel v Záhrebe proti favorizovaným Holanďanom, ktorí boli vtedy považovaní za najlepší tím v Európe.

VIDEO: Zostrih a góly ME vo futbale 1976

Outsider však favorita zaskočil už od úvodu a Anton Ondruš v 19. minúte otvoril skóre po góle hlavou. Ondruš sa postaral aj o vyrovnanie, keď si dal v 73. minúte smolný vlastný gól.

Pred vlastnou bránkou chcel odkopnúť loptu, ale tá sa mu v daždi skĺzla a trafil konštrukciu a následne chrbát brankára Iva Viktora až sa lopta dostala za bránkovú čiaru. Duel tak smeroval do predĺženia.

Československo hralo už od 60. minúty v oslabení, keď videl Jaroslav Pollák druhú žltú kartu. Sily však vyrovnal už o 16 minút neskôr Johan Neeskens, vtedajšia hviezda FC Barcelona, ktorý tiež predčasne skončil za zákrok na Nehodu.

Predĺženie prinieslo ďalšiu československú radosť. V 114. minúte sa presadil práve Nehoda, ktorému asistoval striedajúci František Veselý.

Posledný menovaný ešte dve minúty pred koncom poistil výsledok na 3:1 a Československo mohlo oslavovať postup do svojho prvého finále.

V ňom ho čakalo Západné Nemecko, ktoré síce prehrávalo s Juhosláviou 0:2, ale dokázalo vyrovnať a v predĺžení rozhodlo podobne, ako ich finálový súper. Dieter Müller debutoval v reprezentačnom drese hetrikom.

VIDEO: Zostrih zápasu Československo - Západné Nemecko vo finále ME vo futbale 1976

Panenka potvrdil zlato legendárnou penaltou

Belehradské finále vstúpilo do dejín. Československo gólmi Jána Švehlíka a Karola Dobiaša viedlo 2:0, no v 28. minúte znížil Dieter Müller.

Niekoľko sekúnd pred záverečným hvizdom vyrovnal Bernd Hölzenbein. Nasledovalo predĺženie, ale v ňom gól nepadol. Prvýkrát sa tak vo finále rozhodovalo v penaltovom rozstrele. 

Prvých sedem hráčov uspelo, za Československo postupne prekonali brankára Seppa Maiera Marián Masný, Zdeněk Nehoda, kapitán Anton Ondruš a bombou do stredu brány aj striedajúci Ladislav Jurkemik.

Potom však prestrelil bránku nemecký hráč Uli Hoeness a finálovú drámu v Belehrade ukončil už legendárnym „vršovickým dloubákom“ Antonín Panenka.

Jeho penalta sa stala ozdobou šampionátu a jedným z najpamätnejších momentov v histórii kontinentálnych turnajov. Stala sa technikou zakončenia, ktorú dodnes používajú najväčšie futbalové hviezdy.

VIDEO: Antonín Panenka a jeho legendárna penalta

„Som rád, že po mne zostane niečo, čo vstúpilo do futbalovej histórie. Som na to veľmi hrdý. Priznám sa, že mi nikdy nenapadlo, že by sa práve moja penalta z finále ME mohla takto presláviť," povedal neskôr Panenka.

Bronz si vybojovali Holanďania, ktorí zdolali Juhosláviu 3:2 po predĺžení. Jediný raz v histórii sa tak všetky štyri zápasy ME vo futbale museli rozhodnúť až v predĺžení či po penaltách.

Zlatý úspech má za sebou výraznú slovenskú stopu. Vo finále hralo až osem Slovákov, asistentom trénera Václava Ježka bol ďalší - Jozef Vengloš.

ME vo futbale 1980 - bronz

Šiesty ročník ME vo futbale priniesol zvýšenie počtu účastníkov zo štyroch na osem. Do kvalifikácie vstúpilo celkom 31 tímov, ktoré bojovali o sedem miest na finálovom turnaji. Priamy postup mali istý hostitelia z Talianska.

Keďže sa európsky šampionát hral prvý raz s ôsmimi účastníkmi, premiérovo sa na ňom hrali základné skupiny. Víťazi sa kvalifikovali do finále, tímy na druhých miestach sa dostali do súboja o bronz.

Obhajcom titulu bolo Československo, pre ktoré išlo o poslednú účasť na podujatí, tretiu celkovo. A podobne ako obe predchádzajúce, aj táto bola úspešná.

Československú reprezentáciu viedol legendárny slovenský tréner Jozef Vengloš.

V 22-člennom kádri bolo desať slovenských futbalistov a opäť tvorili v základnej jedenástke väčšinu.

Čechoslováci postúpili, Platini nie

Čechoslováci však najskôr museli zvládnuť opäť nie jednoduchú kvalifikáciu, v ktorej sa stretli s Francúzskom, ktoré malo v tíme hviezdneho Michela Platiniho. Skupinu dopĺňali Švédsko a Luxembursko.

Cesta československých reprezentantov sa začala vo veľkom štýle, keď zdolali Švédsko 3:1, Francúzsko 2:0, Luxembursko 3:0 a opäť Švédsko 4:1.

Postupové plány narušila odveta vo Francúzsku, keď iba znižoval na 1:2 Ján Kozák st. Najlepším strelcom tímu bol päťgólový Marián Masný. Francúzi získali o bod menej, keďže v jednom zápase stratili bod za remízu 2:2 so Švédskom.

V prospech Československa hralo skóre

Finálový turnaj hostili talianske mestá Rím, Miláno, Neapol a Turín. Európsky šampionát mal prvýkrát v histórii oficiálneho maskota. Bol ním rozprávkový chlapček Pinocchio.

Čechoslováci boli súčasťou skupiny spolu so Západným Nemeckom, Holandskom a Gréckom. Druhú skupinu tvorili Taliansko, Anglicko, Španielsko a Belgicko.

Už hneď prvý skupinový duel priniesol reprízu predchádzajúceho súboja o titul - Československo proti Západnému Nemecku.

VIDEO: Zostrih a góly ME vo futbale 1980

Diváci na Stadio Olimpico v Ríme videli opatrný futbal, mužstvá sa nehnali do rizika. Nemcom stačil na víťazstvo jeden gól, ktorý strelil v 55. minúte hlavičkou Karl-Heinz Rummenigge.

Po nie vydarenom štarte si Čechoslováci napravili chuť proti Grékom, ktorých zdolali 3:1. Presadili sa Panenka, Vízek a Nehoda.

O všetko rozhodoval až záverečný duel skupiny. Keďže Západné Nemecko zdolalo aj Holanďanov (3:2, Klaus Allofs strelil hetrik), o finalistovi bolo rozhodnuté, ale súboj o medailový zápas bol otvorený.

Zverencom Vengloša stačila na postup zo skupiny remíza, Holandsko muselo vyhrať. V prospech Československa hralo lepšie skóre.

Čechoslovákov poslal do vedenia už v 16. minúte Nehoda, no po hodine hry vyrovnal Kees Kist. Ďalší gól nepadol, a tak bolo o účastníkovi zápasu o bronz rozhodnuté.

Bezgólová remíza Západného Nemecka s Gréckom už nič nezmenila a poradie v skupine tak bolo nasledovné: Západné Nemecko prvé, Československo druhé, Holandsko tretie a Grécko štvrté.

Sklamaní Taliani a belgické zaskočenie favoritov

Druhá skupina mala zaujímavejší vývoj, o postup súperili domáce Taliansko, Belgicko a Anglicko. Sklamaním bol najmä výkon Španielska, ktoré dvakrát prehralo.

Rozhodol až posledný zápas skupiny medzi Talianskom a Belgickom, ktorý mal vplyv aj na osud Angličanov.

Všetky tri tímy mali pred stretnutím tri body, najlepšie skóre mali Belgičania (3:2), za nimi Taliani (1:0) a na záver Angličania (3:3).

Belgičanom tak na finále stačila aj remíza, ktorá by Taliansko posúvala do stretnutia o bronz. Angličania potrebovali výhru kohokoľvek o dva góly, keďže rozhodujúcim faktorom bolo skóre.

Talianom nepomohla ani veľká snaha o to, aby hrali pred domácimi priaznivcami o titul. S Belgickom remizovali 0:0, a tak ich čakal súboj o bronz proti Československu. Belgičanov vo finále čakali Západní Nemci.

Netolička chytil, Barmoš dal

Taliani sa s Československom stretli v súboji o bronz na štadióne San Paolo v Neapole, ktorý momentálne nesie názov Štadión Diega Armanda Maradonu a je domovským štadiónom SSC Neapol.

Zápas ponúkol dramatický priebeh. Taliani boli útočne aktívnejší, no prvý gól zápasu strelil v 54. minúte Jurkemik.

Loptu mu naservíroval priamo z rohového kopu Panenka. Jurkemik, ktorý sa chvíľu tváril, že nejaví o hru záujem, sa rozbehol k bránke a pravačkou tvrdo vystrelil.

O dvadsať minút zavládol na neapolskom štadióne obrovský ošiaľ, keď vyrovnal Francesco Graziani.

Ďalší gól už nepadol a podľa nových pravidiel sa nehralo predĺženia, ale prešlo sa priamo na penaltový rozstrel. Ten sa však zdal byť nekonečný.

Prvých osem sérií nezaváhal ani jeden zo 16 futbalistov. Deviatu sériu začínal Talian Fulvio Collovati, proti ktorému stál brankár Dukly Praha Jaroslav Netolička.

Collovati zvolil strelu po zemi. Netoličkova najprv strelu zachytil, no lopta mu z rúk vypadla a kotúľala sa smerom do bránky. Gólman však nezaváhal a rýchlo sa hodil po lopte. Zastavil ju na hranici bránkovej čiary.

VIDEO: Zostrih zápasu Československo - Taliansko na ME vo futbale 1980

Následne si na loptu na biely bod obranca Interu Bratislava Jozef Barmoš, ktorý rozhodol presnou strelou pod brvno. Pre Československo vybojoval tretiu a zároveň poslednú medailu z ME vo futbale.

Zaujímavosťou je, že prvých päť penált kopali rovnakí exekútori, ako pri finálovom triumfe v roku 1976 - Masný, Nehoda, Ondruš, Jurkemik, Panenka - a opäť ani jeden z nich nezaváhal. Penaltu premenil aj bývalý tréner slovenskej reprezentácie Kozák st.

Majstrami Európy sa stali Západní Nemci, ktorí potvrdili rolu favorita. Triumf 2:1 im zariadil dvojgólový Horst Hrubesch, ktorý rozhodol v 88. minúte.