Panenka o legendárnej penalte. Pre slávu som ju takto nekopol, vraví

BRATISLAVA. Futbaloví fanúšikovia odpočítajú posledné hodiny. Už v piatok sa v Ríme začne maratón stretnutí 16. majstrovstiev Európy. 

Odohrajú ich až 51, čo je neporovnateľne viac ako v úvodnom ročníku, keď sa na finálovom turnaji uskutočnili len štyri zápasy.

História kontinentálnych šampionátov sa začala písať v roku 1960 a zisk titulu oslavovalo dovedna desať krajín. 

Nechýbali triumfy najlepších tímov, vzbury malých futbalových krajín, ale najmä dramatické momenty, ktoré často určili hranicu medzi úspechom a sklamaním. 

Slávna hlavička Ponedelnika 

Prvý šampionát hostilo Francúzsko, ešte pod názvom Pohár národov.

Do kvalifikácie sa zapojilo 17 krajín a štyri, vrátane Československa, bojovali o premiérový titul na záverečnom turnaji. Vo finále sa tešil Sovietsky zväz, ktorý zdolal Juhosláviu 2:1 po predĺžení.

Cestu za titulom mal uľahčenú, keďže Španieli na štvrťfinále z politických dôvodov nenastúpili. Futbalistov nepustil do Moskvy španielsky diktátor Franco. Návrh, aby sa oba zápasy odohrali na neutrálnom ihrisku, Sovieti odmietli.

"Boli sme pripravení odcestovať, ale zakázali nám to," spomínal s odstupom rokov španielsky futbalista Filiciano Rivivlia.

Inauguračný ročník rozhodla hlavička Viktora Ponedelnika zo 113. minúty finále. 

Igor Netto bol vôbec prvým kapitánom, ktorý zdvihol nad hlavu trofej Henriho Delaunaya. Tá dostala meno po prvom generálnom sekretárovi UEFA, ktorý prišiel s myšlienkou usporiadania šampionátu pre najlepšie tímy Európy. 

Od roku 2008 má trofej nový vzhľad. Je vyrobená z mincového striebra a mená víťazov sú vyryté na zadnej strane. V minulosti boli umiestnené na spodnom podstavci. Má symbolizovať veľkoleposť najväčšieho turnaja v Európe. 

O postupe rozhodol žreb 

Za viac ako 60 rokov priniesli majstrovstvá starého kontinentu množstvo zaujímavých, ale aj kurióznych momentov.

Už o osem rokov neskôr v Taliansku sa muselo finále opakovať, keďže prvý zápas medzi domácim tímom a Juhosláviou sa skončil remízou. Taliani opakovaný duel vyhrali 2:0, no nebyť obrovského šťastia, majstrami by sa nestali. 

O ich semifinálovom postupe cez ZSSR totiž rozhodol žreb. 

„Spolu s ruským kapitánom a zástupcami tímov sme išli do šatne. Rozhodca vytiahol starú mincu a ja som povedal „rub“. Bolo to správne rozhodnutie. 

Vybehol som na poschodie a štadión, kde bolo okolo 70-tisíc fanúšikov, čakali na výsledok. Moja radosť znamenala, že môžu oslavovať talianske víťazstvo,“ cituje oficiálny web UEFA slová obrancu Giacinta Facchettiho. 

Bolo to prvý a poslednýkrát, čo o postupujúcom rozhodol hod mincou. 

Penalty priniesli titul aj bronz

Československo sa na záverečnom turnaji ME predstavilo trikrát a zakaždým získalo cenný kov. Pri bronzoch z rokov 1960 a 1980 sa však vyníma titul majstrov Európy z roku 1976. Prvýkrát sa finále rozhodovalo v penaltovom rozstrele. 

Prvých sedem hráčov uspelo, za Československo postupne prekonali brankára Seppa Maiera Marián Masný, Zdeněk Nehoda, kapitán Anton Ondruš a bombou do stredu brány aj striedajúci Ladislav Jurkemik.

Potom však prestrelil bránku nemecký hráč Uli Hoeness a finálovú drámu v Belehrade ukončil „vršovickým dloubákom“ Antonín Panenka.

Jeho penalta sa stala ozdobou šampionátu a jedným z najpamätnejších momentov v histórii kontinentálnych turnajov. Stala sa technikou zakončenia, ktorú dodnes používajú najväčšie futbalové hviezdy. 

„Som rád, že po mne zostane niečo, čo vstúpilo do futbalovej histórie. Som na to veľmi hrdý. A či bol pre mňa najdôležitejší? Tak, potvrdil titul majstra Európy... 

Priznám sa, že mi nikdy nenapadlo, že by sa práve moja penalta z finále ME mohla takto presláviť. Pre to som ju však rozhodne takto nekopol,“ povedal Panenka vlani v rozhovore pre isport.blesk.cz.

Penaltový rozstrel bol pre Československo úspešný aj o štyri roky neskôr. Súboj o bronzové medaily proti Taliansku rozhodla až deviata séria - autorom rozhodujúceho pokusu bol Jozef Barmoš. 

Dánska a grécka senzácia 

Najúspešnejšou krajinou majstrovstiev Európy vo futbale je Nemecko, ktoré bolo až šesťkrát vo finále. Z víťazstva sa tešilo trikrát, rovnako ako Španielsko.

Na pohár Henriho Delaunaya si siahlo desať krajín, pričom jednoznačne najväčšie prekvapenia sa zrodili v rokoch 1992 a 2004. 

Pred 29 rokmi triumfovali Dáni, hoci pôvodne na turnaji ani nemali štartovať. Pre vojnový konflikt v Juhoslávii však bola reprezentácia tejto rozpadajúcej sa balkánskej krajiny vylúčená, a tak UEFA pozvala Dánov.

Outsider turnaja šokoval favoritov a vo finále zdolal Nemecko 2:0. 

Senzácia sa zrodila aj v roku 2004, keď na futbalový Olymp vystúpili Gréci. Pod vedením Nemca Otta Rehhagela predvádzali výborné defenzívne výkony a vo vyraďovacej časti ani raz neinkasovali. 

Na víťazstvá im tak stačilo streliť po jednom góle. Vo finále ho Portugalčanom strelil po rohovom kope a chybe brankára Ricarda Angelos Charisteas. 

Pri premiére postup zo skupiny 

Na doposiaľ poslednom európskom šampionáte sa premiérovo predstavilo aj Slovensko. Pri svojom debute v roku 2016 prehralo s Walesom 1:2, ale po výhre nad Ruskom 2:1 a remíze 0:0 s Anglickom si zaistilo postup do osemfinále.

Nad sily Slovákov boli hráči Nemecka, ktorí zvíťazili 3:0. O slovenské góly na turnaji sa postupne postarali Ondrej Duda, Vladimír Weiss ml. a Marek Hamšík. 

Asistentom hlavného trénera Jána Kozáka st. bol Štefan Tarkovič, ktorý je súčasným trénerom slovenskej reprezentácie. Pod jeho vedením Slováci zvládli finále baráže o postup na ME, keď vyhrali v Severnom Írsku 2:1 po predĺžení.

Na 16. kontinentálnom šampionáte sa Slováci predstavia v skupine E, kde budú ich súpermi reprezentácie Poľska, Švédska a Španielska. Turnaj bude výnimočný tým, že sa odohrá v jedenástich mestách naprieč starým kontinentom.

Viac o EURO 2020 / 2021

• Všetko o ME vo futbale
• Program a tabuľky
• Výsledky zápasov
• Slovenský tím
• Informácie