Futbalový smútok za Václavom Jutkom

Rád si aj po rokoch zaspomínal na časy, keď v Košiciach navštevoval lekársku fakultu a popri náročnom štúdiu si našiel čas aj na vrcholový futbal. Prezentoval sa ním na bývalej čs. scéne, a to ako v ligovej Jednote, tak aj v drese jej nástupcu VSS, ba hral aj za béčko ČSR proti Poľsku. Žiaľ, na to všetko už MUDr. Václav Jutka nebude spomínať, lebo deň pred vianočnými sviatkami podľahol ťažkej chorobe.

KOŠICE. Smútok zahalil nielen jeho najbližších, ale aj veľkú rodinu VSS, ktorá ho poznala ako dobrého, priateľského a spoľahlivého futbalistu. Rodák z Bartošoviec sa narodil 4. novembra 1939. Do druholigovej Jednoty prišiel ako talentovaný futbalista v roku 1957, ale o rok neskôr už nastúpil v jej drese prvý raz na ligové derby v Prešove. Aj keď v roku 1960 mužstvo muselo elitu opustiť, zostal medzi vernými, takže prispel k tomu, že v lete 1963 VSS, ktoré prevzali štafetu po Jednote, vrátili ligu nielen strojárom, ale aj Košiciam.

Patril medzi opory

O Václavovi Jutkovi, ktorý bol pre svojich bratov Jaroslava a Štefana futbalovým vodcom, to hovoria všetci znalci. Často nastupoval v obrane, ale i v strede poľa, a keď to horelo, postavil sa i na post stopéra. Počas ôsmich ligových ročníkov bol pravidelne oporou vo farbách Jednoty a VSS, a hoci tri roky Košičania hrali iba v druhej najvyššej súťaži, odohral 107 zápasov a týmto počtom v historickom rebríčku VSS obsadil 21. miesto. Mohol sa tešiť aj z prvého bronzu strojárov v roku 1965, takže mal vždy o čom hovoriť.

Zrejme prišiel o veľa

Dlhé účinkovanie mužstva v druhej lige možno obralo Václava o ďalšie osobné úspechy. O niekoľko týždňov po medzištátnom zápase vo Varšave s Poľskom hral síce stále v dobrej forme, ale brány v nižšej súťaži reprezentačných trénerov nezaujímali. Hrialo ho však neskôr nielen to, že si ligu ešte zahral do sýtosti, ale najmä to, že krátky čas boli traja bratia Jutkovci v jednom ligovom kolektíve, čo patrilo na vrcholnom futbalovom javisku k rarite.

Zakotvil v Zemplíne

Po tridsiatke odišiel ako lekár do zubnej ambulancie vo Veľkých Kapušanoch a neskôr do Trebišova. V posledných rokoch pracoval ešte v Strede nad Bodrogom, kde skončil definitívne 4. novembra, v deň svojich 71. narodenín. To už zdravie ho zrádzalo viac a viac, až 23. decembra ráno o 5.30 hod. podľahol v trebišovskej nemocnici ťažkej chorobe.

Posledná rozlúčka s Václavom Jutkom bude dnes o 12.30 hod. na trebišovskom cintoríne. Česť jeho pamiatke!