Slovenský futbal opäť raz stojí na križovatke. Rôzne ankety naznačujú, že väčšina fanúšikov má jasno – chce na trénerskom poste zmenu. Progres nevnímajú.
Národný tím nezvládol posledné dva kľúčové súťažné zápasy v boji o postup na majstrovstvá sveta, v ktorých inkasoval desať gólov.
Lenže je tu aj kľúčový faktor: samotní hráči stoja za trénerom a vedenie Slovenského futbalového zväzu by ho najradšej tiež udržalo.
Zmluva Francesca Calzonu sa skončila v utorok a Talian vytiahol ultimátum.
„Ak budú splnené moje podmienky, tak môžeme pokračovať, ak nie, tak sa rozlúčime,“ vyhlásil 56-ročný Calzona.
Nejde pritom o detaily, ale o systémovú zmenu.
„Ak by sa z môjho návrhu akceptovalo 70 – 80 percent je to v poriadku. Ak nie, bude správne, aby prišiel nový tréner.“
Calzona hovorí o projekte, ktorý presahuje A-tím.
V hre sú peniaze
„Navrhol som projekt, ktorý sa pozerá na všetky mládežnícke reprezentácie od 15 rokov nahor. Zväz mi navrhol predĺženie, ale riešime technické okolnosti,“ dodal.
„Máme ešte jedno stretnutie s vedením SFZ, takže uvidíme,“ tvrdil Calzona.
Na papieri to znie krásne. Vízia, systém, prepojenie reprezentácií od U 15 vyššie, moderný futbal, filozofia. Presne to, po čom slovenský futbal roky volá.
Do hry však výrazne vstupujú aj financie.
Calzona dostal otázku, či by bol ochotný ísť s platom dole.
Mal lepšie ponuky
„O peniazoch sme sa ešte nebavili,“ reagoval v utorok pre Sport 1. Práve ekonomická stránka môže zohrať kľúčovú úlohu – Slovenský futbalový zväz má výrazné dlhy (SFZ) a bude musieť hľadať úspory.
O to citlivejšia je pozícia Calzonu, ktorý je najdrahším trénerom v histórii samostatného Slovenska (mesačný plat Calzonu je 70 - tisíc), a to platí aj o celom jeho realizačnom tíme (cca114- tisíc mesačne).
Veľkým otáznikom tiež zostáva, aký nákladný by bol projekt, ktorý navrhuje.
Sám Calzona pritom tvrdí, že mal v minulosti aj lukratívnejšie ponuky, no hráči ho prosili, aby zostal.
Jeho pokračovanie je preto stále otvorené. Kto by ho mohol nahradiť, ak by nakoniec skončil? A o ktorých menách sa v tejto súvislosti hovorí a špekuluje?
Kontinuita za nižšie náklady?
Ak by Calzona neostal, jednou z možností je aj pokračovanie v jeho práci bez neho.
Ponúka sa scenár, že hlavným trénerom by sa stal jeden zo súčasných talianskych asistentov – najvýraznejšie sa spomína Simone Bonomi – v kombinácii s Marekom Hamšíkom, ktorý tvrdí, že sám na to ešte nedozrel. Najvyššiu licenciu už má aj on.
Takéto riešenie by zabezpečilo kontinuitu herného štýlu aj myšlienok, zároveň by bolo finančne menej náročné, aspoň na začiatku. Alternatívou je aj možnosť, že Hamšík pritiahne ďalšieho odborníka z Talianska.
Práve Hamšík svojho času navrhol Calzonu v momente, keď ho na Slovensku takmer nikto nepoznal. A práve takýchto trénerov či asistentov je v Európe viac. Čakajú na svoju šancu, sú pripravení pracovať za výrazne nižšie peniaze a chcú sa zviditeľniť.
Často je to len o kontaktoch, dobrom prehľade a kvalitnom skautingu.
Guľa ich vychoval
Ak by sa SFZ rozhodol pre slovenskú cestu, jedným z najvážnejších kandidátov je Adrián Guľa. Inovátor, progresívny tréner a zástanca útočného futbalu, ktorý by dokázal do určitej miery nadviazať na Calzonovu prácu.
Jeho tímy sú charakteristické vysokým držaním lopty, efektívnym využívaním krídelných priestorov a okamžitým pressingom po strate lopty.
Guľa získal v roku 2017 titul so Žilinou a aktuálne je úradujúcim majstrom Lotyšska s FC Riga. Pôsobil aj v Česku (Plzeň), Poľsku (Wisla Krakow) či na Cypre (Apollon Limassol). V sezóne 2018/19 viedol slovenskú reprezentáciu do 21 rokov.
Jeho obrovskou výhodou je vzťah s jadrom súčasného národného tímu. Práve on vytiahol v Trenčíne do áčka Stanislava Lobotku. V Žiline prerobil Milana Škriniara zo stredopoliara na stopéra a do prvého tímu posunul aj Dávida Hancka. Všetci traja dnes patria k lídrom reprezentácie a Guľu rešpektujú.
Pod jeho vedením v Žiline rástli aj László Bénes či Martin Dúbravka. V reprezentácii do 21 rokov pracoval s hráčmi ako Lukáš Haraslín, Marek Rodák, Dominik Greif, Robert Boženík, Denis Vavro, Samuel Mráz či Ľubomír Tupta.
Práve v tomto má oproti konkurencii výrazný náskok.
Ševela je podobná škola
Ďalšou alternatívou môže byť Martin Ševela. Tréner, ktorý začínal ako Guľov asistent, a preto vyznáva podobnú filozofiu.
Má dva tituly s Trenčínom a jeden so Slovanom, skúsenosti zbieral aj v Poľsku a v posledných rokoch pôsobil v arabskom svete. Jeho výhodou je, že je momentálne bez angažmánu.
V Trenčíne pracoval s mladými hráčmi ako Stanislav Lobotka či Matúš Bero, ktorí boli v tom čase ešte tínedžeri. Aj preto by vedel nadviazať na generačnú líniu tímu.
Jeho čas iba príde
Michal Gašparík patrí medzi najúspešnejších slovenských trénerov posledných rokov. S Trnavou získal trikrát národný pohár a od leta pôsobí v poľskom Górniku Zabrze, kde bojuje o vrchné priečky.
V náročnejšej a vyrovnanejšej súťaži dokázal tím bez hviezdnych mien zlepšiť, herne definovať a presvedčiť, že môže konkurovať silnejším. Nie papierovo, ale na ihrisku.
Zároveň mení svoju reputáciu. Kým v Trnave bol vnímaný ako defenzívny tréner, v Poľsku prezentuje ofenzívny, odvážny a atraktívny futbal.
Jeho nevýhodou je menší osobný kontakt so súčasnými reprezentantmi v porovnaní s Guľom. Má potenciál viesť národný tím, no jeho čas možno ešte len príde.
Weiss: skúsenosť a autorita
Opäť sa špekuluje o Vladimírovi Weissovi – jedinom trénerovi, ktorý doviedol Slovensko na majstrovstvá sveta a až do osemfinále. Najúspešnejší slovenský tréner v ére samostatnosti však momentálne neprežíva v klube najlepšie obdobie.
Slovan síce vedie ligu, no časť fanúšikov mu vyčíta herný prejav – príliš opatrný a defenzívny.
Weiss nedávno hovoril o slovenskej reprezentácii a jej lídroch s veľkým nadšením. Všetkých chválil a z jeho reakcií bolo cítiť, že by sa tejto výzve ešte raz nebránil. Na otázku Sportnetu, či ešte túži viesť národný tím, odpovedal:
„Reprezentácia nie že je snom, ja som to už zažil, ale je to vyvrcholenie pre každého trénera na Slovensku. Už ide mladá generácia, už idú mladí tréneri, ale myslím, že ešte nie som taký starý,“ naznačil veľavravne.
Nápad Kováčika
Národný tím viedol v rokoch 2008 až 2012. Keď končil, jeho vzťah s prezidentom zväzu Jánom Kováčikom bol napätý a v médiách sa riešil aj jeho vysoký plat okolo 35-tisíc eur mesačne.
„Napriek tomu sme spolu stále komunikovali, občas sme sa aj stretli. Nikdy sme sa nedostali do situácie, ktorá by vylučovala spoluprácu,“ tvrdil Kováčik asi pred štyrmi rokmi.
Weiss sa ako kandidát spomínal aj na prelome rokov 2021/22 po konci Štefana Tarkoviča. „Weiss bol môj nápad a bol prvou voľbou, ale rozhodol sa zostať v Slovane,“ uviedol šéf SFZ Ján Kováčik ešte v roku 2022.
