NEW YORK, BRATISLAVA. Keď Medzinárodná futbalová federácia (FIFA) rozhodla o tom, že v roku 1930 sa uskutočnia prvé majstrovstvá sveta v histórii, na plavbu do dejiska turnaja v Uruguaji sa vydalo aj šestnásť reprezentantov USA.

Bol medzi nimi tiež postavou nevysoký, no výkonmi vyčnievajúci útočník Michael Bookie. Hoci jeho meno o tom vôbec nevypovedá, v žilách mu kolovala slovenská krv.

Juraj Knižka z Vernára

Po americkej občianskej vojne (1861-1865) vzrástol v Spojených štátoch dopyt po lacnej pracovnej sile. V krajine sa naplno rozbehla industrializácia.

„Boli tu síce štyri milióny Írov, ale tí už nechceli pracovať v oceliarňach či uholných baniach za nízku mzdu a začali sa organizovať v odboroch, čo sa zamestnávateľom nepáčilo. Tak poslali do Európy agentov, aby zohnali nových robotníkov.

V Anglicku, vo Francúzsku či v Nemecku už agenti nepochodili, ale vo východnej časti starého kontinentu boli ľudia ochotní vycestovať za zárobkom. Americkí kapitalisti platili dolár a päťdesiat centov na deň.

V Amerike to bol mizerný plat, aj Íri už chceli dva doláre na deň, ale pre našincov to boli slušné peniaze. V Uhorsku zarobili v prepočte len tridsať centov,“ vysvetľoval v dávnejšom rozhovore historik Marián Mark Stolárik z Ottawskej univerzity.

Do roku 1920 sa v Amerike usadilo okolo pol milióna Slovákov. Postavili si vlastné školy, kostoly a burcovali krajanov v Európe. Slováci mierili predovšetkým do Pensylvánie.

Na východe v okolí Scrantonu boli veľké uhoľné bane, na západe okrem baní ešte aj oceliarne.

Za lepším životom sa vybral aj Juraj Knižka. Pokrstili ho 22. mája 1859 v rázovitej horskej obci Vernár. Do Ameriky pricestoval prvý raz v roku 1891.