Futbalisti Slovenska do 17 rokov si po jedenástich rokoch opäť zahrajú na majstrovstvách Európy. Prešli cez dve kolá kvalifikácie. Je medzi nimi trebárs syn legendárneho slovenského útočníka. Ďalší kreatívny hráč má pôvod zo Zambie a odmalička vyrastal v Anglicku.

Tréner BRANISLAV FODREK (43 r.) si v drese Petržalky zahral v slávnej Lige majstrov, ale posledných šesť rokov vedie mládežnícke výbery reprezentácie.

Má Slovensko veľa talentov a kto je najväčší z nich? Aj na tieto otázky odpovedal.

Ako hráč ste si zahrali na majstrovstvách Európy do 17 rokov v roku 1997. Ako si na to spomínate? 

V pamäti mi utkvel zápas proti Turecku, v aréne St. Pauli bolo desaťtisíc ľudí. Sú to pekné spomienky na celý život, aj keď sme zápas prehrali 0:1. Bola tam búrlivá atmosféra, lebo v Nemecku žije veľa Turkov.

Vo štvrťfinále sme prehrali 1:3 so Španielskom, ktoré sa stalo následne aj majstrom Európy. V bráne proti nám stál slávny Iker Casillas, ktorý vyhral vo futbale všetko.

Skončili sme na piatom mieste. Pre niektorých spoluhráčov to bol vrchol kariéry. Nie každému sa podarili presadiť v mužskom futbale. 

Ktorý hráč z vašej generácie sa tam najviac predal?

Peter Hrubina sa vtedy dostal do najlepšej jedenástky turnaja a už v tom čase hrával najvyššiu súťaž za Prievidzu. Krátko po ME prestúpil do Slavie Praha, čo bola vtedy veľká vec. Práve on spravil po ME najväčší krok. 

Bol tam aj Marek Krejčí (veľký talent zomrel vo veku 26 rokov, pozn. red.), ktorý sa uchytil v Interi Bratislava ešte v mladom veku. Medzi ťahúňov patril aj Michal Hanek (neskôr kapitán Slovana, pozn. red.) a ďalší šikovní hráči.

Mali sme dobré mužstvo, ktoré bolo vedené úspešným trénerom Antonom Valovičom. Mne osobne ten turnaj veľmi pomohol a posunul ma ďalej v kariére.

Bola to silnejšia generácia v porovnaní s tou, ktorú dnes vediete? 

Ťažko to porovnávať, futbal je dnes iný. Naša generácia inak premýšľala, čo je však prirodzené. Vtedy sa dostalo na hlavný turnaj iba osem tímov, aj kvalifikácia bola iná. Je to najviac, čo môžu chlapci v tejto kategórii dosiahnuť.

Súčasnú generáciu čakajú minimálne tri ťažké zápasy, môžu si zmerať sily s tými najlepšími. Tomu sa nevyrovná žiadny ligový, či prípravný zápas. Urýchľuje to ich rozvoj a rast. Budú viacej na očiach a môžu sa predať. Treba si to vážiť, sme malá krajina. Postúpiť na turnaj tejto vekovej kategórie sa Slovensku podarilo po veľmi dlhom čase. 

Máte v rukách výnimočnú generáciu?