Fuňak: Slovensko môže poraziť hocikoho

Do prvej akcie slovenskej hádzanárskej reprezentácie po majstrovstvách Európy v Srbsku ešte nejaký čas zostáva (5. - 7. apríla Bring Cup v nórskom Bodö), ale novozložený trénerský tandem Peter Dávid - Ján Kolesár už začal krútiť pedálmi. Na svete je ich dvadsaťčlenná nominácia na prvý zraz, ktorý je naplánovaný na sobotu 31. marca.

KOŠICE. Aj keď v kádri národného mužstva sa žiadne revolučné zmeny po Heisterovej rezignácii neočakávali, jeho mladší nástupcovia sa s dedičstvom, ktoré im zanechal, celkom nestotožnili.

Nič nové, vzhľadom na dosť malú „členskú základňu“ hráčov schopných reprezentovať neobjavili, ale v rámci „dobrých vzťahov“ sa im podarilo zdanlivo nemožné, udržať v reprezentácii tých, ktorých to tam (a netreba tajiť, že aj kvôli trénerovi Heisterovi) už nebavilo.

Rozlúčkový večierok s radosťou odložil Daniel Valo, formulár reprezentačného dôchodcu odsunul aj Radoslav Antl, a novú inšpiráciu získal aj najlepší strelec Ligy majstrov, 33-ročný František Šulc, či o dva roky mladší Tomáš Straňovský.

Po troch rokoch

Medzi navrátilcov treba zaradiť aj košického krídelníka Vlastimila Fuňaka, ktorý mal na sebe dres národného mužstva naposledy pred troma rokmi. Ale nevyzeral veľmi prekvapený, keď sme mu k nemu opäť gratulovali.

„Už pred niekoľkými dňami som sa o tom, či by som chcel reprezentovať, rozprával s naším klubovým trénerom a zároveň asistentom reprezentačného kouča Jánom Kolesárom, takže som očakával, že v tej nominácii budem. Ale musím povedať, že ma to naozaj potešilo. Naposledy som hral v národiaku ešte vtedy, keď som pôsobil v prešovskom Tatrane, a účinkovali sme v Lige majstrov. Po návrate do Košíc som tu našiel zamestnanie, a to tiež zavážilo, že som sa s reprezentáciou rozlúčil. No teraz je už v práci pokojnejšie, a nebudem mať problém s tým, že by som to časovo nestíhal. Návrat do národného mužstva je pre mňa nová motivácia.“

Dvadsaťdeväťročný košický rodák začínal v reprezentácii krátko po dvadsiatke, a na svojom konte má zatiaľ jeden veľký turnaj, majstrovstvá Európy v Nórsku 2008.

„Premiéru v národnom mužstve som mal veľmi skoro, ešte za trénera Petra Hatalčíka, tuším, že hneď počas prvej sezóny v Prešove. Bol to nejaký prípravný turnaj v Portugalsku. Ale potom to bolo také striedavé, sem-tam som sa do reprezentácie vrátil, sem-tam som v nej pauzoval. Doteraz je mojím vrcholom európsky šampionát v Nórsku, na ktorý nemám zlé spomienky. Bolo to výborne zorganizované podujatie, aj som si tam zahral, a dal i nejaké góly. Ale mrzí ma tá hanebná prehra so Švédmi, najmä po tom, keď sme šampionát odštartovali výborným výkonom proti Francúzom, ktorým sme podľahli iba o gól.“

Dlhá cesta

Na majstrovstvách sveta Vlastimil Fuňak ešte nehral. Možno tak bude o rok, v Španielsku. Mužstvu „stačí“ prejsť cez Bielorusov, a jemu udržať si „flek“ v reprezentácii.

„To je ešte dlhá cesta. Stále treba veriť, a ja verím, že na svetový šampionát cez Bielorusov postúpime. Slovensko má už skúsený tím, ktorý je schopný hrať vyrovnanú partiu s hocikým. Keď je dobrý deň, môže poraziť ktoréhokoľvek súpera. A ja verím, že takých dní bude čo najviac. Aj v to, že sa v reprezentácii nejaký čas udržím, i keď konkurencia na mojom krídle je veľmi silná. Tomáš Urban je mladý, ambiciózny chlapec, podľa mňa momentálne naše najlepšie pravé krídlo. Určite je lepší ako ja. A Tomáš Straňovský? Zaňho vravia skúsenosti, lebo má toho hrozne veľa odohraného. Keď bude zdravý, a bude sa mu chcieť, určite bude ešte veľmi platným hráčom v národiaku. A ja budem rád, keď pri nich dostanem tiež príležitosť.“