Feckovu šesťdesiatku zdobia úspechy

Málokto sa môže pochváliť tým, čo otec, lebo životná púť je dlhá, a tak nemožno za dlhý čas robiť to isté, aj keď robili približne na rovnakej trati. Kým otec František obliekol raz reprezentačný dres A mužstva, jemu sa to nepodarilo, ale hral za ostatné výbery. Keďže jablko nepadlo ďaleko od stromu, Peter Fecko bol tiež výborný hráč, veď v strede poľa odohral 300 zápasov a na hráča tvorivej línie dal úctyhodných 78 gólov, ktoré 27. mája ozdobia už aj jeho šesťdesiatku.

KOŠICE. Vyšiel z výborného otcovho dorastu, ktorý sa v roku 1971 stal majstrom Slovenska i Československa. Svoju veľkosť dokázal po domácej prehre s ČH Bratislava tým, že vyhral vyšším rozdielom v Bratislave, že od Sparty nedostal vo dvoch zápasoch s kolektívom ani gól a neskôr viacerí z tohto kolektívu Seman, Jacko, Keruľ či Ujhely sa stali oporami seniorského ligového tímu Lokomotívy.

Vtedajší lekár mužstva Lokomotívy MUDr. Ján Michalko mladého Feciho, ako ho spoluhráči často oslovovali, veľmi chválil a poznamenal, že naši odborníci ho dostatočne nedocenili.

Raz odmietol Venglošovi

Sám však priznáva, že v osemdesiatom dostal predsa len šancu hrať za A mužstvo ČSSR. Mal však smolu, pretože pre zranenie musel Venglošovu nomináciu proti Švajčiarsku v Bazileji odmietnuť.

Nech sa Peter objavil na ihrisku kdekoľvek, patril vždy medzi opory, lebo vedel bojovať, tvoriť, vypracovať gólové príležitosti a sám napínať siete. Ani po skončení hráčskej kariéry však neostal bez futbalu. Na stoličke trénera si to vyskúšal v nejednom klube, vrátane svojej Lokomotívy, takže po celý život poznal futbal ako hráč i tréner, ktorý si to s kormidlom užil tiež dosť.

Ťažko mohol aj niečo iné, lebo bolo hodno kráčať v šľapajach otca. V jednom sa však líšili – kým otec v prvom rade piplal mlaď, Peter po skončení aktívnej činnosti bol seniorským trénerom. Sám nikdy netajil, že svoj vzor našiel doma v otcovi, takže nemusel za ním ďaleko behať.

Otec mu nič neodpustil

„Cítil som to tak, že otec mi z futbalovej učebnice nič neodpustil, a na tréningoch bol na mňa prísnejší ako na ostatných. Nikdy ma nepochválil, iba pri rozboroch na tréningoch povedal, čo robím dobre alebo zle. V tom čase hrali za seniorov Lokomotívy dobrí a veľmi skúsení futbalisti, takže bola to pre mňa so školou i radosť, že som mohol s nimi hrať.“

Posledný ligový zápas v kariére zohral v 30. kole ročníka 1984/85 proti RH Cheb, ktorý Loky vyhrala 2:1. Zaujímavé je, že Peter nebol pri dvoch pádoch mužstva z I. ligy, ale tešil sa z troch víťazstiev v Slovenskom pohári a z dvoch triumfov v Československom pohári.

Naposledy si obul kopačky v rakúskom Sankt Pöltene a potom hral za Aris Limassol. Pravda, keby sa aj tieto góly s druholigovými v Dukle Banská Bystrica rátali do hviezdnej štatistiky, prekročil by hranicu stovkárov, čo hovorí jednoznačne o kvalitách Petra, ktorý sa 27. mája dožíva šesťdesiatky.