Drobňák: Vychádzali sme z toho, čo bolo k dispozícii

Skúsený lodivod Peter Drobňák. Viesť tím za týchto podmienok ho ubíja.
Skúsený lodivod Peter Drobňák. Viesť tím za týchto podmienok ho ubíja. (Autor: dd)
Sportnet|24. jún 2014 o 00:00

Futbalový ročník patrí minulosti. Pre MFK Stará Ľubovňa bol ďalším zo série turbulentných.

Futbalový ročník 2013/14 patrí minulosti. Pre MFK Stará Ľubovňa bol ďalším zo série turbulentných. Napriek tomu, že hráči spolu s realizačným tímom základný cieľ - postup do hierarchicky vyššej súťaže - splnili, veľa radosti kompetentným zrejme nepriniesol. Konečné umiestnenie – 10. miesto v V. lige Sever – je reálnym odrazom súčasného postavenia staroľubovnianskeho klubu. Ďalšie jeho smerovanie je, navyše, v tejto chvíli otázne.

STARÁ ĽUBOVŇA. Dlhodobo sa natíska najmä otázka, kto spomínaní kompetentní v tunajšom klube vlastne sú. Túto tému sme, pochopiteľne, nemohli obísť ani v posezónnom rozhovore s kormidelníkom MFK Petrom Drobňákom. Zhovárali sme sa bezprostredne po odohratí posledného 30. kola.

Víťazstvom v poslednom kole proti Kračúnovciam ste prerušili dlhý, šesťzápasový pôst bez víťazstva. Kde hľadať príčiny tejto nelichotivej šnúry?

„Nedá sa povedať, že by celkový herný prejav vo viacerých neúspešných stretnutiach bol vyslovene zlý, ale doplácali sme na nedôslednosť v zadných radoch a slabú efektivitu pri zakončení. Súperi to dokázali využívať, a preto výsledky neboli z nášho pohľadu najlepšie. V našom tíme sa predstavilo viacero mladých chlapcov, ktorých čaká ešte veľmi dlhá cesta, kým sa stanú hotovými hráčmi.“

Od skončenia sezóny uplynulo pár dní. Aká bola z vášho pohľadu?

„Už pred jej začiatkom sme sa všetci v šatni zhodli, že naším cieľom musí byť pohyb na takých priečkach, ktoré by nám po reorganizácii súťaží zaručili postup do IV. ligy. To sa nám napokon podarilo, aj keď sezóna nebola vôbec ľahká. Na ťahu by teraz, okrem hráčov a nás v realizačnom tíme, mali byť iní, aby sa vyjasnila koncepcia v tunajšom futbale.“

Pre situáciu v staroľubovnianskom futbale je v súčasnosti charakteristické funkcionárske bezvládie, ktoré v maximálnej možnej miere sťažuje chod klubu. Pohlo sa niečo v tomto smere?

„Nie. Stále fungujeme bez akéhokoľvek výkonného výboru, či inej riadiacej zložky. Určité materiálne podmienky, vrátane dopravy na zápasy, síce zabezpečené sú, ale celkové fungovanie chodu klubu je na nedostatočnej úrovni, prakticky ani neexistuje. Klub s takouto tradíciou, postavením a športovým areálom by si zaslúžil rozhodne dôstojnejšiu pozíciu než je tomu v súčasnosti. Bola by škoda, ak by kompetentní nechali padnúť futbal v tomto meste na úplné dno.“

Ako vyznieva konečné 10. miesto v kontexte spomínaných okolností a im zodpovedajúcou skladbou tímu?

„Samozrejme, že spokojní byť nemôžeme. Ambície sme mali rozhodne vyššie, futbal sa však oklamať nedá a dosiahnuté umiestnenie je len odzrkadlením tréningového procesu, ktorý je alfou a omegou všetkého a ktorý zďaleka nebol na takej úrovni, akú by sme si predstavovali. Hráči vo veku 16-17 rokov sú určitým prísľubom do budúcna, ale zázraky od nich očakávať nemožno. Práve títo hráči potrebujú veľa trénovať, aby mohli vo svojom raste čo najviac napredovať.“

Veková skladba tímu bola viac ako pestrá. V šatni sa vedľa seba ocitli vekom ešte dorastenci spolu so skúsenými, ostrieľanými harcovníkmi.

„Pracovali sme s tými hráčmi, ktorých sme mali k dispozícii. Boli sme vďační za každého, kto sa uvoľnil z pracovných povinností. Pomohol nám Jožo Pavlišin, ktorý svojimi skúsenosťami neraz usmernil a zadirigoval mladších spoluhráčov. Ťažko však hovoriť o nejakej koncepčnej práci, ide skôr o prežívanie z roka na rok.“

Ako to vyzerá s vami v pozícii trénera? Uvidíme vás aj v novej sezóne na lavičke MFK?

„Nie, nebudem už pokračovať. Viesť družstvo za týchto podmienok ma veľmi ubíja. Základný cieľ pre tento ročník sme síce splnili, ale tréningový proces vyzerá ako niekde v okresnej súťaži. Je predsa absurdné, že celý týždeň pripravujete kolektív na víkendový súťažný zápas a pritom do poslednej chvíle neviete, koľko hráčov budete mať k dispozícii, či ich bude vôbec jedenásť. Ak sa tu vytvorí naozaj fungujúce vedenie klubu a bude o moje služby záujem, rád pomôžem. Trénerský chlebíček je naozaj drina, ale ja som sa toho nikdy neobával a s výkonom tejto funkcie nemám žiaden problém. Ale nie v súčasnej konštelácii, kde nikto z nás nevie, čo bude ďalej.“

Krátka letná pauza zbehne čo nevidieť a čoskoro na dvere zaklope príprava na nový súťažný ročník. Pôjde teda tentoraz predsezónna príprava už mimo vás?

„Hm, asi áno. K tomu vám v tejto chvíli naozaj neviem nič viac povedať. Opakujem, prvoradým cieľom by malo byť vyjasnenie filozofie a smerovania klubu.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Drobňák: Vychádzali sme z toho, čo bolo k dispozícii