Za slovenskú reprezentáciu odohral rekordných 194 zápasov. Štartoval na dvanástich majstrovstvách sveta, aj na zimnej olympiáde a v 38 rokov sa stále živí hokejom.

"Občas počúvam, že dostať sa do reprezentácie je momentálne až neférovo jednoduché," hovorí pre Sportnet obranca DOMINIK GRAŇÁK.

Slovensko obsadilo na majstrovstvách sveta vo Fínsku s najmladším tímom v histórii ôsme miesto. Podľa viacerých odborníkov čakajú slovenský hokej lepšie časy. Tiež ste optimista?

Určite nie som pesimista, ale už poznám trochu slovenské prostredie a viem, že ľudia sú náchylní veľmi rýchlo meniť svoje nastavenie a z veľkých optimistov sa rýchlo stávajú veľkí pesimisti a naopak. Takže som trochu opatrnejší.

Viem, z čoho asi vyplýva optimizmus odborníkov aj fanúšikov. Na majstrovstvách sveta, aj predtým na zimnej olympiáde sme mali celkom mladý tím, ktorý výsledkovo, ale aj herne – a to je z dlhodobého hľadiska ešte dôležitejšie – bol konkurencieschopný. To je prísľub do budúcnosti.

Na druhej strane, na to aby bola reprezentácia dlhodobo úspešná, treba oveľa viac, ako povedzme štyroch či piatich výborných mladých hráčov, lebo aj ich individuálna kariéra sa môže vyvíjať rôznym smerom.

Aký dojem na vás urobilo mužstvo na turnaji v Helsinkách a Tampere?

Mužstvo splnilo primárny cieľ. Postúpilo zo skupiny, hoci to nemalo vôbec jednoduché.

Nemci roky nemenia svoju tvár, sú disciplinovaní, nepríjemní a fyzicky veľmi silní. Prejavilo sa to aj v zápase proti Slovensku. Niektorí naši mladí hráči ešte nie sú fyzicky takí odolní a hokej na hrane pravidiel presadzovaných na vrcholných medzinárodných turnajoch, ktorým sa Nemci prezentujú, ich možno trochu zaskočil. Proti Nemcom sa nám však nikdy nehralo dobre a ani ja na zápasy proti nim nespomínam rád.

V zápasoch proti Kanade a Švajčiarsku malo mužstvo dobré momenty, ale na body to bolo málo. Ďalšie tri zápasy však zvládlo. Pritom hrať s vedomím, že musíte vyhrať a o postupe môže rozhodnúť aj jedna vydarená strela súpera, je pre mladý tím náročné. No a výkon proti Fínom bol najlepší na turnaji.

Čo chýbalo k postupu cez Fínov do zápasov o medaily?

Nemyslím si, že nás Fíni podcenili. Skôr hrali doma pod tlakom a nepredpokladali, že budú mať s mladým slovenským tímom také problémy.

Slováci súpera zaskočili výborným korčuľovaním, boli efektívni a potom to skóre zápasu vyzeralo dlho veľmi dobre. Ale Fíni si boli stále vedomí svojej sily, verili svojmu systému a extrémnou hráčskou kvalitou dokázali vývoj otočiť.

Fanúšikovia mohli mať pocit, že to bol až do konca veľmi tesný zápas, no podľa mňa nebol.

Aby som sa však vrátil k slovenskému tímu, odohral výborné štvrťfinále. Páčilo sa mi, že chalani na nič nečakali, hrali s Fínmi otvorený hokej a popritom spravili aj chyby. Tie však vyplynuli z toho, že proti takému súperovi hrali na hrane.

Ak by sa snažili brániť, tak by veľmi pravdepodobne prehrali vyšším rozdielom. V tom bol zasa vidieť rukopis trénera Craiga Ramsayho.

Generálnemu manažérovi Miroslavovi Šatanovi a trénerovi Craigovi Ramsaymu určite nemožno uprieť odvahu riskovať a vziať na veľký turnaj tínedžerov či hráčov z domácej súťaže s minimom medzinárodných skúseností. Alebo to nebolo riziko?

Bol to riskantný ťah, ale v hokeji nemôžete byť úspešní pri úplnom eliminovaní rizika. Nevidím celkom do zákulisia, ako sa skladá tím, ale určite k tomu má čo povedať okrem Mira Šatana a Craiga Ramseyho aj Oto Haščák a obaja asistenti trénera, Jano Pardavý a Andrej Podkonický.