Dlhé hľadanie kľúča od sabinovskej brány

Brankár Eliáš si dlho udržiaval čisté konto, ale napokon aj on kapituloval.
Brankár Eliáš si dlho udržiaval čisté konto, ale napokon aj on kapituloval. (Autor: veja)
Sportnet|7. sep 2009 o 00:00

Takmer osemdesiat minút to vyzeralo tak, že Košičania kľúč od sabinovskej brány nenájdu a jej ochrancu neprekonajú. Ešte stále 19-ročný Miloš Eliáš v niektorých momentoch doslova čaroval a privádzal ´železničiarov´ do zúfalstva.

KOŠICE.

Po prestávke peklo

No napokon predsa len útočnej presile protivníka podľahol a poriadne ho to pri odchode z trávnika v Nižnej Myšli štvalo: "Máte pravdu, už-už som veril, že si uhájim čisté konto, no nepodarilo sa. Hoci aj v prvom polčase mal súper niekoľko šancí, po prestávke vytvoril predo mnou doslova peklo. Ale, takto sme hrať nemali. Za celý zápas sme poriadne nevystrelili a spoliehať sa na to, že to vzadu nejako ukopeme, bolo veľké riziko. A ako sa ukázalo, toto nám nevyšlo. Nie, neviem svoj výkon zhodnotiť, napriek niekoľkým vydareným zákrokom. Čo z toho, keď nám nepriniesli ani bod?" viditeľne nespokojný odchádzal za svojimi spoluhráčmi gólman Slovana Sabinov.

Žiaril radosťou

O to väčšiu radosť mal strojca víťazstva košickej Lokomotívy Matúš Fedor. Šťastím nepriehľadnuteľne žiaril. Bodaj by nie. Na ihrisko vybehol až v 86. minúte a tlačil sa najmä pred sabinovskú bránu. Vyplatilo sa. V priebehu troch minút pred záverečnou desaťminútovkou odpor rivala definitívne zlomil. A vždy to bolo po asistencii Jančiho. Išiel na ´plac´ s takými úlohami? " Áno, toto chcel odo mňa tréner, keď ma posielal do hry. V druhom polčase sme sa pred bránu Šarišanov dostávali pomerne často, len koncovka nám nešla. A tak hľadal kouč iné riešenie. Po dlhšej prestávke som sa musel trochu zorientovať, ale potom to stálo za to, nie? Góly sa podobali ako vajce vajcu. V oboch prípadoch mi nabíjal Jožko Janči," nezabudol pripomenúť podiel svojho spoluhráča na svojich presných trefách. "Ale bol to úspech celého tímu. Hra nám príliš nešla, ale do súpera sme búšili celý čas. A tempo sme neustále zvyšovali, čo nášho konkurenta asi položilo. Mám pocit, že to s nami kondične nevydržal," s uspokojením konštatoval 21-ročný útočný žolík trénera Jozefa Džubaru. No a pred útekom za spoluhráčmi k víťaznému pokriku ešte doložil: "Nezabudnite napísať, že som nesmierne šťastný a že góly venujem svojim najbližším. Prvý rodičom a druhý priateľke Evke, ktorí sedeli na tribúne a držali mi palce." A trochu sa zamilovane začervenal.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Dlhé hľadanie kľúča od sabinovskej brány