Ako sa sen rozplynul. O pamätnom súboji napísali dokudrámu

Pred 23 rokmi Spartak Trnava prehral v záverečnom kole najvyššej futbalovej ligy v Rimavskej Sobote 1:2 a nezískal vytúžený titul.

O tejto nevyliečiteľnej traume pripravilo Divadlo Jána Palárika v Trnave inscenáciu s názvom Futbal alebo Bílý andel v pekle.

O netradičnej úlohe napísať divadelnú hru o futbalovom zápase porozprával spoluautor scenáru DANIEL MAJLING.

Ako ste zareagovali na zadanie, že máte napísať divadelnú hru o pamätnom zápase Rimavská Sobota – Trnava?

Riaditeľka divadla Zuzka Hekkel aj s umeleckým šéfom chceli spraviť inscenáciu o futbale. Rozprávali sme sa o tom, čo by bolo atraktívne pre trnavského fanúšika. Mali sme na stole aj viacero iných príbehov.

Zaujímavé by bolo napríklad napísať hru o Maradonovi, o jeho hráčskej kariére i fascinácii silnými mužmi, niekedy až diktátormi. Hľadali sme tému, ktorá by oslovila iný typ publika, ale mala aj spoločenský presah.

Nakoniec sme dospeli k tomu, že pre trnavského fanúšika bude tento zápas v Rimavskej Sobote asi najvďačnejšou témou.

Bol som vtedy gymnazista. Slovenský futbal som vnímal cez reláciu Tango a veľmi sa mi páčil herný prejav Trnavy za éry trénera Karola Peczeho.

V rozhovoroch sám povedal, že sa to naučil v Bayerne Mníchov a snažil sa to preniesť do našich slovenských pomerov.

To, čo sa dlho vyvíjalo ako veľký americký príbeh o úspechu odpisovaných alebo úplne začínajúcich hráčov, sa nakoniec skončilo pologroteskne, a pre trnavských fanúšikov tragicky.

Zdalo sa nám, že je to živá, lokálna téma v Trnave, ale tiež to hovorí niečo o deväťdesiatych rokoch, o korupcii, o tom, ako to na Slovensku fungovalo a možno stále funguje.

Ako si spomínate na ten zápas?

Chodil som na strednú školu do Tisovca, čo je tridsať kilometrov od Rimavskej Soboty. Kamarát z Rimavskej Soboty ušiel z poslednej hodiny, aby ten zápas stihol. Už je to azda po tých 23 rokoch premlčané.

Ja som však ten zápas vnímal z tých 30 kilometrov. Až vo večerných správach som sa dozvedel, ako to dopadlo.

Komu ste vtedy priali titul?

Mám nejaké obľúbené tímy, ale radšej sa pozerám na zápasy, kde nefandím nikomu.

Hra Spartaka Trnava s celoplošným pressingom, behavým futbalom a s množstvom gólov sa však vtedy musela páčiť aj nezainteresovaným divákom, takže som vtedy prial titul Trnave.

Neviem drukovať klubu, ktorý má agresívnych fanúšikov, alebo kde sú len naliate peniaze od nejakého oligarchu alebo ropných spoločností.

Aj dnes sa snažím fandiť klubom, ktoré nevlastní konkrétny človek, ale nejaká akciová spoločnosť, miestni ľudia, a nekupujú si veľa hráčov, ale snažia sa niečo vytvoriť a majú dlhodobejšie ciele.

Vtedy mali v Trnave oveľa menší rozpočet ako inde, predsa sa tam niečo tvorilo. To mi bolo sympatické.

Keď Divadlo Jána Palárika ohlásilo zámer pripraviť túto inscenáciu, vyzvalo ľudí, aby sa ozvali, ak majú nejaké videá z toho zápasu. Koľkí zareagovali?