Cuprišin koketoval s druhou ligou, ušla sa mu tretia

Ku koncu minulého roka mu vypršal kontrakt v Bardejove. Keďže Stanislav

BARDEJOV. Hoci Partizán je jeden z rivalov Prešova v boji o čelné priečky v II. lige, predsa jeho predstavitelia nemali problém s tým, že sa tento útočník ukázal na začiatku prípravy pod dohľadom trénera Jozefa Kostelníka.

Dlho sa tam však neohrial, odohral iba jedno prípravné stretnutie s Humenným (bol na ihrisku 30 minút) a potom sa pobral preč. Objavil sa v Liptovskom Mikuláši, no ani to nebola preňho konečná.

Príčinou bola rozdielnosť názorov, ale rozchod bol vraj korektný. Na to, že mu angažmán nevyjde na prvý raz, si Stano už zvykol.

Však ešte ako mládežnícky reprezentant koketoval s odchodom do Sampdorie Janov, ale všetko mu prekazili zranenie a dlhá pauza.

V tomto týždni prekvapil informáciou, že nakoniec nezostane v druholigovom dianí, ale v treťoligovom.

„Pokiaľ všetko klapne, tak budem hráčom Lokomotívy Košice,“ poznamenal rodák zo Svidníka, ktorý si obohatí zbierku klubov, v ktorých dosiaľ pôsobil (najďalej to dotiahol počas viac než päťročného účinkovania v MFK Košice).

„Viac mi vyhovuje hrať v Košiciach, kde navštevujem aj vysokú školu – Technickú univerzitu. Ešte tri semestre a verím, že to budem mať za sebou. Železničiari ma kontaktovali už skôr, ale intenzívne sme to začali riešiť až minulý týždeň, pretože v hre boli aj iné možnosti,“ podotkol 23-ročný borec, ktorý strávil v Bardejove viac než tri roky.

Hoci sa zošupne o súťaž nižšie, predsa nie je z toho skormútený. „Pozerám sa na to pozitívne, chcel som viac hrať a okrem toho tento tím patrí k špičkovým v v tretej lige. Pokiaľ sa mi bude dariť, pomôžem tímu aj sebe a azda sa neskôr posuniem zase ďalej.“

Česko mu nevyšlo

To, že sa ukázal pred časom v Prešove, nepovažoval za nič výnimočné. Funkcionári Bardejova mu nebránili, hoci...

„Neviem však, čo by sa stalo, keby prišlo na lámanie chleba a ja by som prípadne mal zostať v Tatrane.“

Odchod z Prešova po tom, čo strávil vo výcvikovom tábore iba polovicu mesiaca, sa zrodil pomerne nenápadne.

Tréner Jozef Kostelník to komentoval slovami, že išlo o vzájomnú dohodu, lebo Prešovčania nemienili Cuprišina hamovať pri nachádzaní ďalších možností.

„V Tatrane boli ku mne féroví, umožnili mi trénovať, pričom príprava bola naozaj zaujímavá, pestrá, prevažovala práca s loptou a nie nejaké bezduché behanie.“

Otestoval si situáciu v kádri a zistil, že nebola naklonená tomu, aby sa nejako výraznejšie mohol v hre uplatniť.

„Hráč vycíti, do akej miery s ním kormidelník ráta. Po návrate Ľuba Belejíka som si uvedomil, že filozofiou je hru stavať na odchovancoch Tatrana.“

Navyše sa načahoval za možnosťou skončiť v cudzine, no český trávnik mu nebol tentoraz súdený.

Možno sa trošku unáhlil aj s opustením prešovského kolektívu, ale vraj neľutuje svoje rozhodnutie.

„Bolo to korektné, po vzájomnej dohode, nevyhnali ma a ani ja som svojvoľne neopustil partiu,“ pripomenul futbalista, ktorý naznačil, že niektoré kroky z minulosti by navigoval inak, ale i tak nič neľutuje. „Som mladý a verím, že vo futbale ešte zažijem veľa pekných chvíľ.“